10 Najťažších stúpaní Giro d'Italia 2019

Foto: commons.wikimedia.org

Giro d’Italia a legendárne alpské kopce, ktoré sú počas májových mesiacov ešte pokryté množstvom snehu, to je tradičný obrázok každého Gira. Aj keď tento rok uvidíme až tri individuálne časovky, veríme, že to budú práve stúpania, ktoré rozhodnú o novom držiteľovi ružového dresu. Tento rok uvidíme skutočné lahôdky, od krásnych a fotogenických kopcov, po extrémne prudké steny. Toto je desať najťažších stúpaní Giro d’Italia 2019. 

10. Cima Campo – 20. etapa

Dĺžka: 18,7 km
Priemerný sklon: 5,9 %
Maximálny sklon: 10 %
Prevýšenie: 1106 m

Stúpanie Cima Campo patrí medzi najmenej známe stúpania na trase. Svojou polohou na začiatku etapy navyše nevzbudzuje až taký rešpekt ako iné kopce, no rozhodne to nebudú mať pretekári jednoduché. Nachádza sa v Dolomitoch a s dĺžkou takmer 20 kilometrov a vyše kilometrovým prevýšením bude patriť medzi to najťažšie na tohtoročnej trase talianskej Grand Tour.

9. Colle del Lys – 13. etapa

Dĺžka: 14,9 km
Priemerný sklon: 6,4 %
Maximálny sklon: 12 %
Prevýšenie: 957 m

Prvá horská etapa tohtoročného Gira bude stáť za to a uvidíme v nej hneď niekoľko chuťoviek, ktoré sa dostali aj do nášho rebríčku. Na deviate miesto sme umiestnili náročný kopec Colle del Lys, ktorý bude prvým z troch gigantov prvej horskej skúšky. Toto stúpanie sme mohli vidieť aj vlani, konkrétne v rozhodujúcej 19. etape, kde rozhodol o svojom triumfe Chris Froome, vtedy sa však išlo z opačnej strany. Tentokrát sa pôjde z tej ťažšej strany, ktorá má necelých 15 kilometrov a náročný je najmä posledný, 2,5-kilometrový úsek s priemerom viac ako 9 %.

 

8. Colle del Nivolet – 13. etapa

Dĺžka: 20,3 km
Priemerný sklon: 5,9 %
Maximálny sklon: 14 km
Prevýšenie: 1196 m

Trinástu a prvú horskú etapu načne vyššie spomínané Colle del Lys a ukončí ho epické, jedinečné a nádherné Colle del Nivolet. V itinerári je síce cieľ uvedený ako Lago Serrù, čo je pravda, no cieľovým stúpaním je práve ikonický Nivolet, ktorý bude končiť pri jazere a nie úplne na svojom vrchole. Jedno z najkrajších svetových stúpaní zažije na Gire svoju premiéru, v minulosti nebolo použité najmä kvôli svojej polohe, nakoľko kopec leží v národnom parku a samotná cesta nevedie nikam. Napriek tomu je Nivolet legendou medzi cyklistami a bude patriť medzi absolútne divácke ťaháky.

7. Verrogne – 14. etapa

Dĺžka: 13,8 km
Priemerný sklon: 7,1 %
Maximálny sklon: 13 %
Prevýšenie: 980 m

Nenápadné, no poriadne náročné, také bude stúpanie Verrogne, ležiace v prvej polovici 14. etapy. Kopec Verrogne je o niečo kratší ako predošlé, no jeho priemerný sklon je pomerne prudký a okrem krátkej časti z kopca aj konštantný a povolí len v posledných kilometroch. Stúpanie Verrogne má veľmi podobné parametre ako legendárne Alpe d’Huez, má rovnako vyše 13 km a 13-percentné maximum, pričom francúzska legenda má iba o niečo prudší priemerný sklon.

6. Pian del Lupo – 13. etapa

Dĺžka: 9,4 km
Priemerný sklon: 8,7 %
Maximálny sklon: 14 %
Prevýšenie: 815 m

Z trinástej etapy sa do nášho rebríčka desiatich najťažších stúpaní dostali úplne všetky stúpanie a najťažším z nich je to najkratšie, Pian del Lupo. Hoci nemá ani 10 kilometrov, jeho priemerný sklon už atakuje 9 % a maximum je na úrovni 14 %. Úplne najťažší je úsek v prostrednej časti kopca, kde zhruba na štyroch kilometroch dosahuje priemerný sklon dvojciferné hodnoty.

5. Montoso – 12. etapa

Dĺžka: 8,8 km
Priemerný sklon: 9,5 %
Maximálny sklon: 14 %
Prevýšenie: 838 m

Charakterovo veľmi podobné ako Pian del Lupo je stúpanie Montoso, ktoré je ešte o niečo kratšie no aj značne prudšie. Priemerný sklon je až 9,5 %, no ak si odmyslíme prvá dva plytšie kilometre, tak je jeho priemer cez 10 %, čo už naozaj zabolí. Samotný kopec leží v dvanástej, profilovo skôr klasikárskej etape, kde je Montoso jediným kategorizovaným stúpaním na trase a z jeho vrcholu je to do cieľa ešte 32 kilometrov.

4. Passo Manghen – 20. etapa

Dĺžka: 18,9 km
Priemerný sklon: 7,6 %
Maximálny sklon: 15 %
Prevýšenie: 1443 m

Passo Manghen je oproti predchádzajúcim dvom stúpaniam už z iného súdka. Je to typický dlhý horský priesmyk s nepravidelným sklonom a extrémne náročným záverom. Kým úvodných dvanásť kilometrov strieda ľahšie pasáže s tými prudšími, posledných šesť kilometrov predstavuje skutočné peklo s priemerným sklonom až 10 % a práve v tejto pasáži sa nachádza aj 15-percentné maximum. Toto stúpanie sa naposledy objavilo na Gire v roku 2008.

3. Passo Gavia – 16. etapa

Dĺžka: 16,5 km
Priemerný sklon: 8 %
Maximálny sklon: 16 %
Prevýšenie: 1320 m

Cima Coppi, titul, ktorý každoročne dostáva najvyšší vrchol, bude v tohtoročnej edícii niesť alpská ikona Passo Gavia, ktorá privedie cyklistov až do nadmorskej výšky 2618 metrov. Stúpanie Passo Gavia občas býva v tieni svojho brata Passo dello Stelvio, ktoré sa nachádza neďaleko, napriek tomu už napísalo v histórii Gira niekoľko nezabudnuteľných príbehov.

Epický bol ročník 1988, kedy pelotón zdolával stúpanie počas silnej snehovej búrky.  V etape sa z triumfu tešil Holanďan Erik Breukink, pričom do ružového sa zásluhou druhého miesta obliekol neskorší víťaz ročníka, Američan Andrew Hampsten. Naposledy sa stúpanie na Gire objavilo počas epickej horskej etapy v roku 2014, kedy pretekári zdolávali aj Stelvio, z víťazstva sa vtedy tešil Nairo Quintana.

2. Colle San Carlo – 14. etapa

Dĺžka: 10,5 km
Priemerný sklon: 9,8 %
Maximálny sklon: 15 %
Prevýšenie: 1031 m

Na druhé miesto nášho rebríčku sa dostalo prudké Colle San Carlo alebo po francúzsky Col d’Arpy, keďže tento kopec leží neďaleko francúzskych a švajčiarskych hraníc a ponúka výhľad na najvyšší alpský vrchol Mont Blanc. Samotné stúpanie má dĺžku cez 10 kilometrov a mimoriadne prudký priemerný sklon atakujúci 10 %. Okrem 15-percentného maxima tu nájdeme viacero úsekov prevyšujúcich výrazne dvojciferné hodnoty.

1. Passo del Mortirolo – 16. etapa

Dĺžka: 11,9 km
Priemerný sklon: 10,9 %
Maximálny sklon: 18 %
Prevýšenie: 1289 m

Passo del Mortirolo, už len jeho názov pôsobí hrozivo, a to ešte neviete, čo vás naozaj čaká, kým nevysadnete na bicykel a nevyskúšate si tento pekelný kopec na vlastnej koži. Je to je jeden z najťažších kopcov v profesionálnej cyklistike, kde sa bije o túto pozíciu s Monte Zoncolan či Alto de l’Angliru. Lance Armstrong pri jednom z tréningov v roku 2004 povedal, že to bol najťažší kopec, na akom kedy jazdil.

Talianska legenda má až tri strany, z ktorých sa dá zdolať, my uvidíme tentokrát stranu od Mazza, kde priemerný sklon predstavuje neuveriteľných 10,9 % so šialenou prostrednou pasážou, ktorá má priemer cez 12 % a práve tam sa nachádza aj maximum 18 %. Na opačnej strane dosahuje Mortirolo dokonca až neuveriteľných 26 %! Od roku 1990, keď bolo stúpanie prvýkrát použité, sa stalo neodmysliteľnou súčasťou Gira a strieda sa, či dopĺňa Stelvio a Monte Zoncolan ako tradičný highlight. Naposledy bolo Mortirolo použité pred dvoma rokmi, rovnako v šestnástej etape, ktorú ovládol Vincenzo Nibali.