Írsko by malo najvyššie verejné výdavky v Európskej únii na obyvateľa na potraviny, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ak by bol prijatý strategický plán politiky, ktorý predložilo Bruselu.
Plán je viac ako 2000 eur na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ 688 eur na obyvateľa. Holandsko navrhuje najnižšiu intenzitu financovania, za ním nasleduje Malta.
Nasleduje Írsko s viac ako 2 000 eur na obyvateľa, za ním nasleduje Litva a Maďarsko s 1 500 eur na obyvateľa, podľa analýzy strategických plánov nemeckého Thunenovho inštitútu pre štúdium vidieka. Analýza odhaľuje priority jednotlivých členských štátov.
Napríklad navrhované financovanie životného prostredia (ochrana zdrojov) v Írsku a Holandsku je najvyššie v celej Európskej únii, približne 33 % v oboch krajinách. V oboch krajinách je prekročený len financovaním príjmových opatrení v poľnohospodárstve, čo je asi 40 % v Holandsku a asi 55 % v Írsku.
Iba plány navrhnuté Dánskom, Francúzskom a Poľskom presahujú podiel Írska na financovaní príjmov. Najnižší podiel prostriedkov na podporu príjmov z poľnohospodárstva navrhuje Malta s 31 % a Maďarsko so 41 %.
Podľa vyjadrenia podielu verejných prostriedkov je väčšina navrhovaných intervencií SPP určená pre sektor poľnohospodárstva. Približne 93 % peňazí potečie priamo alebo nepriamo na farmy.
Podľa analýzy Thünenovho inštitútu Írsko, Luxembursko a Belgicko poskytujú podporu SPP takmer výlučne v poľnohospodárskom sektore (okrem lesníctva, rozvoja vidieckeho podnikania, infraštruktúry atď.).
Hoci schéma LEADER hrá ústrednú úlohu v politike rozvoja vidieka na európskej úrovni od 90. rokov 20. storočia, Thünenov inštitút odhalil jej nízku prioritu v Írsku, čo naznačuje, že Írsko, Slovensko, Holandsko, Litva, Portugalsko a Luxembursko by nepoužili žiadne Pre túto stratégiu financovania, ak nie pre záväzok poskytnúť LEADER, financujte ho aspoň 5 % prostriedkov EPFRV v II. pilieri SPP.
Naproti tomu členské štáty ako Nemecko, Španielsko a Estónsko sa vo veľkej miere spoliehajú na LEADER.
Celkovo v plánoch predložených na SPP 2023 – 2027 dosiahol LEADER v porovnaní s obdobím financovania 2014 – 2020 mierny nárast dôležitosti, pokiaľ ide o jeho podiel na fondoch druhého piliera. Financovanie LEADER sa pohybuje od niečo vyše 2 % plánovaných verejných výdavkov druhého piliera v Maďarsku až po takmer 14 % v Nemecku. V Írsku je to asi 4,5 %.
V Írsku sú navrhnuté malé kvóty na výdavky na spoluprácu farmárov, školenia a poradenské služby (Najvyšší celkový podiel v rámci týchto položiek má Holandsko, približne 6 %).
Írsko má tiež relatívne malý prídel na rozvoj vidieka (najväčší je na Malte, v Bulharsku, Fínsku, Dánsku a Estónsku); zmena generácií (v rozsahu od 1 % v Portugalsku po 6 % v Grécku); ekologické poľnohospodárstvo (najväčšie v Rakúsku, Litve a Luxembursku); a welfare zvierat (najväčší v Taliansku, Švédsku a na Slovensku).
Dánsko, Francúzsko, Malta a Holandsko nebudú riešiť dobré životné podmienky zvierat prostredníctvom intervencií EÚ.
Jednou z hlavných zmien navrhovaných v budúcoročnej SPP je, že aspoň 4 % poľnohospodárskej pôdy sa musia vyčleniť do neproduktívnych oblastí alebo prvkov, čo je podmienka na získanie pomoci na príjmy poľnohospodárov z EÚ. Výnimku možno urobiť napríklad vtedy, ak je orná plocha menšia ako 10 hektárov, alebo ak poľnohospodárska plocha tvorí viac ako 75 % trvalých pasienkov, alebo viac ako 75 % ornej pôdy pripadá na krmivo, pustatinu alebo strukoviny. Samotné Írsko však nepovoľuje žiadne výnimky z navrhovaných 4 %.
Maďarsko plánuje použiť 27 % verejných prostriedkov na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a jeho miesta v hodnotovom reťazci. Ide o najvyššiu hodnotu zo všetkých strategických plánov. Dánsko, Írsko, Nemecko a Fínsko v relatívnom vyjadrení využívajú najmenej peňazí v tomto cieľovom regióne, medzi 1 % a 5 %.
Percentuálny podiel financovania na zvýšenie konkurencieschopnosti a postavenia poľnohospodárstva v hodnotovom reťazci je najnižší v Írsku spomedzi 28 SPP. V relatívnom vyjadrení má „rozvoj vidieka“ najväčší podiel na Malte s 29 % verejných prostriedkov, nasleduje Bulharsko s 13 % a Fínsko s 8 %.
Najmenej významná je táto cieľová oblasť v Dánsku, len 1 %, av Belgicku, Grécku, Írsku, Luxembursku a Holandsku s 2 %.
Redistributívna podpora príjmu pre udržateľnosť (CRISS) na prerozdelenie podpory príjmu SPP z veľkých fariem do malých fariem je v novej SPP povinná vo výške 10 % alebo viac zo stropu priamych platieb. V plánoch členských krajín je to v priemere 10,4 %. V Írsku by navrhovaných 10 % malo hodnotu 118 miliónov eur ročne. Estónsko, Litva a Slovinsko však plánujú použiť oveľa menej ako 10 % a využijú povolenie na používanie alternatívnych nástrojov „za predpokladu, že vo svojich strategických plánoch SPP preukážu, že primerane reagujú na potrebu prerozdeľovania podpory príjmu“.
Francúzsko a Taliansko sa rozhodli výrazne rozšíriť financovanie riadenia rizík, ako je poistenie plodín.
Od roku 2023 sú všetky členské štáty povinné minúť aspoň 25 % prostriedkov priamych platieb na environmentálne schémy, aspoň 35 % finančných prostriedkov druhého piliera na ciele súvisiace so životným prostredím a klímou a aspoň 3 % priamych platieb na environmentálne a ciele súvisiace s klímou, obnova generácií a aspoň 5 % finančných prostriedkov II. piliera LEADER.
Strategické plány preskúmané Thünenským inštitútom stále podliehajú zmenám, kým Európska komisia nezíska konečné schválenie, a Thünenský inštitút dospel k záveru, že SPP sa stala ekologickejšou, zatiaľ čo rozvoj vidieka zostáva okrajovou témou, existujú však jasné rozdiely medzi členskými štátmi. štátov.
Napriek spoločným cieľom a pravidlám financovania SPP stále do značnej miery formujú členské štáty.
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“
