Pevné základy a úzka spolupráca zabezpečia rast Slovenska

Infraštruktúrne projekty sú kľúčom k oživeniu ekonomiky Slovenska. Tu je návod, ako môže VÚB pomôcť posilniť dodávateľský reťazec, aby fungoval.

Zotavovanie Slovenska z najnižších úrovní pandémie je v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ relatívne dobré. V roku 2023 sa očakáva rast 3,4 %.

Krajina je významným výrobcom a vývozcom automobilov a jej nákladovo efektívna pracovná sila ju robí atraktívnou pre investorov.

Vojna na Ukrajine však, ako na mnohých miestach, ovplyvňuje priemyselné dodávateľské reťazce.

VÚB, druhá najväčšia banka v krajine, úzko spolupracuje so spoločnosťami naprieč celým dodávateľským reťazcom infraštruktúry – od ťažby a výroby kameniva (ALAS Slovakia) a výroby cementu (CEMMAC a Považská Cementáreň) až po dopravu – poskytuje prevádzkový kapitál spolu so zázemím a financovaním investícií.

Významný vzťah má banka aj s Národnou diaľničnou spoločnosťou, ktorej poskytuje spoločný úver (s konzorciom bánk), pričom pôsobí ako agent.

Národná diaľnica je jedným z najväčších klientov banky z hľadiska financovania a banka s nimi má takmer na dennej báze silný vzťah. Banka spolupracuje aj s realitnými spoločnosťami a developermi.

Slovenské firmy už určite začali venovať veľkú pozornosť obehovému hospodárstvu a princípom ESG (Environmental, Social and Governance). Rovnako aj banka, hovorí Juraj Kretík, riaditeľ pre vzťahy divízie Domáce korporátne spoločnosti VÚB: „VÚB chce byť banka šetrná k životnému prostrediu – a preto sa snažíme vyberať zelené projekty, ktoré spĺňajú požiadavky ESG na financovanie.

„Sme schopní financovať aj projekty, ktoré napríklad znižujú objem CO2.“₂ Emisie – za zníženú cenu.

Keďže slovenský trh je v porovnaní so stavebnými trhmi v iných členských štátoch EÚ veľmi malý, všetky firmy sa navzájom poznajú a úroveň spolupráce je dobrá.

Napríklad v priemysle výroby cementu sú len tri firmy v siedmich závodoch. „To však znamená, že dokážeme veľmi jednoducho otvárať dvere k spolupráci naprieč sektormi, čo je v našom oddelení štandardný postup,“ hovorí Kretek.

Jednou z jeho slabých stránok je však aj veľkosť trhu. „Môže to sťažiť veľa veľkých infraštruktúrnych projektov,“ hovorí Kretek. „Toto všetko ide ruka v ruke s našou schopnosťou prilákať na to peniaze EÚ a znamená to, že stavitelia sa často musia pozerať za hranice krajiny.“

Na druhej strane hovorí: „Máme tu naozaj dobrú pozíciu. Máme blízko do Poľska, Českej republiky, Maďarska a samozrejme Ukrajiny. Sme členmi Európskej únie a máme dobrú úroveň digitalizácie na stavebnom trhu.

„Máme tiež veľmi rozvinutý automobilový sektor,“ hovorí.

V skutočnosti spoločnosť Volvo (ktorá uviedla, že do roku 2030 bude vyrábať iba elektrické autá) nedávno oznámila, že otvorí druhú továreň v Košiciach, druhom najväčšom meste Slovenska.

Očakáva sa, že závod bude vyrábať približne 250 000 elektromobilov ročne a vytvorí 3 300 pracovných miest. Začiatok výstavby je naplánovaný na rok 2023 a výroba v roku 2026.

Budúcnosť teda vyzerá sľubne – napriek neistote ohľadom ponuky a dostupnosti pracovnej sily a otázkam o miere inovácií. Vláda zakročila a poskytla dotácie, aby zabránila firmám prepúšťať zamestnancov.

Podľa údajov z roku stavebníctvo medziročne vzrástlo o 1,9 %. Štatistický úrad SR Celková stavebná produkcia bola v prvom štvrťroku 2022 1,1 miliardy eur.

„Do budúcnosti som optimista,“ hovorí Kretek. „Aj keď v súčasnosti je veľmi ťažké predpovedať, čo sa stane.“