Obce, ktoré sa museli vysporiadať s dôsledkami pandémie a nedostávajú veľkú vládnu pomoc, budú pravdepodobne budúcu zimu čeliť ešte väčšej výzve, keďže budú riešiť súčasnú energetickú krízu.

Pandémia a nedávna utečenecká kríza spôsobená vojnou na Ukrajine si vyžiadali veľkú daň na mestských rozpočtoch, hoci miestne samosprávy pokračujú v napredovaní bez vážnych dopadov na verejné služby.

Dopad na samosprávy však závisí od toho, koľko pomoci od štátu dostanú, povedala pre EURACTIV Jana Servináková z Federácie miest Slovenska. Slovensko. Vo všeobecnosti boli viac postihnuté napríklad chudobnejšie regióny východného Slovenska.

Začiatkom jari sa najviac zasiahnuté regióny museli vysporiadať s utečeneckou krízou, ktorú vyvolala ruská vojna na Ukrajine. Červenáková vysvetlila, že väčšinu výdavkov spojených s utečencami síce hradila vláda, no zatiaľ nie je jasné, do akej miery štát prispeje k dlhodobej absorpcii Ukrajincov.

Krízy, ktoré sa striedali jedna za druhou, však viedli k veľkým tlakom na rozpočty obcí, ako zdôraznila Servináková a mnohí ďalší starostovia a miestni predstavitelia.

„Dôsledky súčasnej finančnej a energetickej krízy môžu mať vážne dôsledky pre rozpočty samospráv,“ povedala Servináková.

Mestá a obce majú zatiaľ obmedzené možnosti, ako situáciu riešiť, keďže sú závislé od riešení centrálnej vlády. Keďže riešenia zostávajú nejasné, samosprávy sú momentálne vo veľkej neistote ohľadom svojich rozpočtov,“ dodala Červenáková.

Medzi obcami v posledných týždňoch narastá nespokojnosť, už v júni sa Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyhrážalo štrajkom a odvtedy usporiadalo niekoľko protestov po celej krajine.

„Štát svojím konaním porušuje rozpočtové pravidlá samospráv, nerešpektuje autonómiu zastupiteľstiev, vyhýba sa systémovým riešeniam, prijíma len populistické rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku nepomáhajú obyvateľom miest a obcí,“ uviedol ZMOS. .

(Michael Hodic | EURACTIV.sk)