Ankara

Európa sa snaží riešiť zhoršujúcu sa energetickú krízu, čiastočne v dôsledku prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny, keď Moskva zastavila dodávky zemného plynu v reakcii na ekonomické sankcie uvalené Západom.

Vlády sa s blížiacou sa zimou snažia diverzifikovať dodávky energie a zaviesť opatrenia na zníženie dopytu a úspory energie.

Nemecko

Nemecký parlament dal v piatok zelenú predĺženiu životnosti troch jadrových elektrární uprostred prebiehajúcej energetickej krízy v krajine.

Spolkový snem rozhodol dočasne pokračovať v prevádzke posledných troch nemeckých jadrových elektrární – Isar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland – do 15. apríla budúceho roka.

V rámci plánov Nemecka postupne vyradiť jadrovú energiu boli koncom roka zatvorené všetky tri elektrárne.

Za novelu zákona o atómovej energii v hlasovaní podľa mien hlasovalo 375 poslancov, proti bolo 216 a zdržalo sa 70 poslancov.

V konečnom dôsledku je to stále na hornej komore parlamentu – Spolkovej rade – ktorá sa môže touto otázkou zaoberať na svojom zasadnutí 25. novembra. Je však nepravdepodobné, že by plány vetoval.

Poľsko

Prepojenie umožňujúce prepravu zemného plynu medzi Poľskom a Slovenskom bude v prevádzke v piatok v rámci prípravy na jeho komerčné spustenie 12. novembra.

Prevádzkovateľ poľskej sústavy Gaz-System vo vyhlásení uviedol, že plynovod sa bude tiahnuť od kompresorovej stanice plynu v Strachošine neďaleko slovenských hraníc a bude slúžiť obom krajinám.

Plynovod bude mať dĺžku 61 kilometrov (38 míľ) cez poľské územie a bude pokračovať v dĺžke 106 kilometrov (66 míľ) cez Slovensko, pričom ročne poskytne 4,7 miliardy metrov kubických plynu na Slovensko a 5,7 miliardy metrov kubických plynu ročne.

Plynovod je rozhodujúci pre Poľsko, ktoré má problémy s uspokojením svojich energetických potrieb v dôsledku vojny medzi Ukrajinou a Ruskom.

Prostredníctvom tohto plynového prepojenia Poľsko získa infraštruktúrny prístup k zdrojom plynu v južnej Európe, severnej Afrike a na Kaukaze.

Slovensko tiež získa prístup k Baltskému ropovodu, ako aj k terminálom LNG v Poľsku a Litve.

Francúzsko

Francúzski pestovatelia jačmeňa vydali v piatok varovanie pred dramatickými dopadmi energetickej krízy na ich profesiu.

V tlačovej správe Asociácia producentov jačmeňa v krajine uviedla, že producenti boli „už oslabení koronakrízou v roku 2020 a následným rastom ceny jačmeňa v roku 2021“. Dodala, že energetická kríza teraz zasiahla priemysel.

Produkcia jačmeňa závisí vo veľkej miere od spotreby energie, najmä od nákladov na plyn na vykurovanie a sušenie obilia.

Francúzsko je najväčším vývozcom jačmeňa v Európe a druhým najväčším na svete, pričom približne 85 % francúzskej produkcie sa vyváža do iných krajín Európskej únie, ako aj do Afriky, Ázie a Južnej Ameriky.

Výrobcovia sa teraz obávajú poklesu konkurencieschopnosti a veľkých strát podielu na medzinárodnom trhu. Zväz vo svojej tlačovej správe vyzval na zjednodušenie prístupu k štátnej pomoci.

Webová stránka agentúry Anadolu obsahuje iba časť správ poskytovaných predplatiteľom systému AA News Broadcasting System (HAS) a súhrnne. Kontaktujte nás pre možnosti predplatného.