HAAG (Reuters) – Medzinárodný súd v piatok zamietol námietky Mjanmarska voči prípadu genocídy za zaobchádzanie s moslimskou menšinou Rohingov, čím otvoril cestu k úplnému vypočutiu prípadu.

Mjanmarsko, v ktorom teraz vládne vojenská junta, ktorá sa chopila moci v roku 2021, argumentovalo, že Gambia, ktorá prípad podala, na to nemá kapacitu na Najvyššom súde OSN, oficiálne známom ako Medzinárodný súdny dvor.

Predsedajúci sudca Joan Donoghue však uviedol, že všetky krajiny, ktoré podpísali Dohovor o genocíde z roku 1948, by mohli a mali konať tak, aby genocíde zabránili, a v prípade má právomoc súd.

„Gambia ako zmluvná strana Dohovoru o genocíde má svoje postavenie,“ povedala, keď si prečítala zhrnutie rozhodnutia 13-členného senátu.

Súd teraz pristúpi k pojednávaniu o podstate prípadu, proces bude trvať roky.

Gambia sa v roku 2019, podporovaná Organizáciou islamskej spolupráce s 57 národmi, ujala kauzy Rohingov v súdnom spore, ktorého cieľom bolo vziať Mjanmarsko na zodpovednosť a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu.

Gambijská ministerka spravodlivosti Dawda Jallowová mimo súdnej siene povedala, že je s rozhodnutím „mimoriadne spokojný“ a je presvedčený, že prípad zvíťazí.

Gambia sa začala angažovať po tom, čo jeho predchodca Abubakar Tambadou, bývalý prokurátor Tribunálu OSN pre Rwandu, navštívil utečenecký tábor v Bangladéši a povedal, že príbehy, ktoré počul, vyvolali spomienky na rwandskú genocídu.

Zástupca Mjanmarska uviedol, že štát vynaloží „všetko úsilie“ na ochranu „národných záujmov“ krajiny v ďalších krokoch.

Demonštranti pred bránami súdu zdvihli červený transparent s nápisom „Oslobodiť Barmu“ a kričali na autá so zástupcami vojenskej rady, keď po rozhodnutí opúšťali budovu.

Zisťovacia misia OSN dospela k záveru, že vojenská kampaň Mjanmarska v roku 2017, ktorá zahnala 730 000 Rohingov do susedného Bangladéša, zahŕňala „akty genocídy“.

Mjanmarsko poprelo genocídu a odmietlo zistenia OSN ako „zaujaté a chybné“. Tvrdí, že jeho zásah bol zameraný na rohingských povstalcov, ktorí podnikli útoky.

Hoci sú rozhodnutia Haagskeho tribunálu záväzné a štáty ich vo všeobecnosti dodržiavajú, nemajú žiadne prostriedky na ich presadenie.

V dočasnej rezolúcii prijatej v roku 2020 Mjanmarsko nariadilo, aby boli Rohingovia chránení pred ublížením, čo je právne víťazstvo, ktoré potvrdilo ich právo podľa medzinárodného práva ako chránená menšina.

Rohingské skupiny a aktivisti za ľudské práva však tvrdia, že nedošlo k žiadnemu vážnemu pokusu ukončiť ich systematické prenasledovanie.

Rohingom stále upierajú občianstvo a slobodu pohybu v Mjanmarsku. Desaťtisíce ľudí sú teraz na desaťročie uväznené v mizerných vysídlených táboroch.

Bangladéšske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení rozhodnutie privítalo.

„Obete, ktoré žijú v táboroch v Bangladéši, ako aj v Mjanmarsku, vidia nádej, že sa im dostane spravodlivosti a že páchatelia v mjanmarskej armáde budú braní na zodpovednosť,“ povedala Ambia Parveen z Európskej rady pre Rohingov. mimo súdu.

Junta uväznila demokratickú vodkyňu Aun Schan Su Ťij, ktorá sa osobne zastávala Mjanmarska na vypočutiach v Haagu v roku 2019.

(Správa Tobyho Sterlinga a Bobbyho McPhersona v Bangkoku); Strih Peter Graf a Alison Williams

Naše kritériá: Thomson Reuters Trust Principles.