Oznámenie Jensa Stoltenberga, generálneho tajomníka NATO, prišlo niekoľko hodín predtým, ako mal prezident Joe Biden pricestovať do Európy na mimoriadne strategické zasadnutie s alianciou, ktorá bola vytvorená v roku 1949 s cieľom obsiahnuť Sovietsky zväz. Vo varovaniach sa zdôraznilo naliehavosť úsilia zabrániť šíreniu konfliktu za hranice Ukrajiny a zapojenie NATO do priameho boja s Ruskom.

Perspektíva Ruska uchýliť sa k zbraniam hromadného ničenia odzrkadľuje aj to, že ruská armáda – dokonca aj s použitím nevyberaných zbraní určených na terorizovanie civilistov – doteraz nedokázala dosiahnuť viac než patovú situáciu zoči-voči nečakane tvrdohlavému ukrajinskému odporu.

Po Bidenovom štvrtkovom stretnutí NATO bude nasledovať stretnutie s jeho náprotivkami zo Skupiny siedmich priemyselných krajín a potom s Európskou úniou. Tá bude zahŕňať vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prostredníctvom video spojenia z obliehaného Kyjeva. Očakáva sa, že táto diskusia preskúma spôsoby sprísnenia už aj tak prísnych západných ekonomických sankcií voči Rusku, ktorých cieľom je vyvinúť tlak na jeho prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil vojnu.

Tieto sankcie, ktoré rozbili hodnotu rubľa a začali spôsobovať vážny nedostatok v Rusku, vymazali desaťročia jeho finančnej integrácie so svetom v priebehu niekoľkých týždňov. Rozhodnutie Ruska prísne kontrolovať, ako sa ukrajinský konflikt oznamuje na domácej pôde – nazývať konflikt vojnou alebo inváziou – je trestným činom – zvýšilo represiu v krajine.

Predstavitelia administratívy tvrdia, že Biden chce posilniť spojencov pre vyhliadku konfliktu trvajúceho mesiace alebo roky, čo si vyžaduje dlhodobý záväzok k ekonomickej a vojenskej konfrontácii.

Európania však nie sú ochotní nasledovať príklad USA pri zastavení nákupov ruskej ropy a plynu, ktoré sú pre ich ekonomiky dôležitejšie. Nemecký kancelár Olaf Schulz uviedol, že takéto moratórium by ohrozilo „státisíce pracovných miest“.

V niektorých ohľadoch teda vzájomné stretnutia s Bidenom predstavujú aj najvážnejšiu skúšku súdržnosti transatlantickej aliancie v súvislosti s ukrajinskou krízou.

Aliancia sa doteraz ukázala ako pozoruhodne jednotná v snahe premeniť Rusko na vyvrheľský štát a pomáhať nadriadeným ukrajinským obranným silám zmariť pozemný postup ruskej armády v krajine.

Podľa vysokého vojenského predstaviteľa NATO, ktorý v stredu pod podmienkou anonymity uviedol, že za posledný mesiac bolo na Ukrajine zabitých 7000 až 15 000 ruských vojakov, mohlo Rusko utrpieť viac strát, ako sa doteraz predpokladalo. Horný rozsah je viac ako dvojnásobok čísla Pentagonu, ktorý predstavuje približne 7 000.

Aj v stredu sa v Kremli objavili nové známky napätia. Bloomberg uvádza, že ruský vyslanec pre klímu, Anatolij Čubajs, opustil krajinu „pre svoj odpor“ k vojne. Ruská štátna tlačová agentúra TASS len uviedla, že Čubajs, bývalý podpredseda vlády za bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina v 90. rokoch, odstúpil.

Zdá sa, že diplomatická izolácia Ruska sa v stredu prehĺbila. Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov a obvinilo ich zo špionáže. V OSN sa na ceste k schváleniu objavila rezolúcia Valného zhromaždenia odsudzujúca Rusko za spôsobenie humanitárnej katastrofy, keďže ide o fórum, na ktorom Moskva nemá právo veta.

A humanitárna rezolúcia, ktorú Rusko navrhlo v Bezpečnostnej rade – kde môže vetovať akúkoľvek rezolúciu – sa nezmieňuje o ruských vojenských útokoch na Ukrajine, čo vyvolalo kritiku, ktorá sa rovnala výsmechu. Opatrenie zlyhalo, keďže zaň hlasovali iba Rusko a Čína a 13 krajín sa zdržalo hlasovania. (Rezolúcia potrebuje deväť hlasov áno a nie veta.)

Napriek frustrácii Ruska na Ukrajine zatiaľ Putin neprejavil žiadne známky toho, že by ustúpil vo svojej kampani na podmanenie si bývalej sovietskej republiky bombardovaním a ostreľovaním, ktoré zničilo niektoré mestá alebo ich časti, vysídlilo štvrtinu obyvateľstva a vytvorilo najväčšieho utečenca. Kríza v Európe od druhej svetovej vojny.

Biden a ďalší západní lídri odsúdili Putinovu ochotu nariadiť takúto taktiku a Biden zašiel tak ďaleko, že svojho ruského kolegu nazval vojnovým zločincom – tento opis rozhneval Kremeľ. V stredu minister zahraničných vecí Anthony Blinken, ktorý sa pripojil k Bidenovi v Európe, urobil svoje poznámky o krok ďalej a vyhlásil, že Spojené štáty formálne dospeli k záveru, že ruské sily spáchali na Ukrajine vojnové zločiny.

Praktické dôsledky Blinkenovho oznámenia neboli hneď jasné. Zdá sa však, že to ešte viac zhorší vzťah USA s Ruskom, ktoré je už teraz na najslabšom mieste od studenej vojny.

Ďalší dôkaz o ochote Ruska zamerať sa na ukrajinských civilistov priniesol v stredu prvé známe použitie odpaľovacích rakiet Grad na zasiahnutie hlavného mesta Kyjev, ktoré sa ruské sily snažili obkľúčiť od prvých dní vojny. Paľba rakiet Grad dopadla na obytnú štvrť neďaleko centra Kyjeva a spôsobila výbuchy, ktoré spôsobili obrovské škody na domoch.

Stoltenberg si všimol rastúce obavy z Putinových plánov a povedal, že NATO zdvojnásobuje svoje bojové skupiny na osem pozdĺž svojej východnej hranice. Uviedol, že štyri ďalšie bojaschopné jednotky vo veľkosti práporu, z ktorých každá má zvyčajne niekoľko stoviek vojakov, sú rozmiestnené v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

„Toto všetko je okamžitá odpoveď na ruskú inváziu na Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg a dodal, že vojaci tam zostanú „tak dlho, ako to bude potrebné.“

Varoval tiež, že použitie chemických alebo biologických zbraní môže priamo ovplyvniť členov NATO susediacich s Ukrajinou. „Chemické zbrane budú mať vážne dôsledky pre Ukrajinu, ale môžu mať vážne dôsledky aj pre susedné krajiny v dôsledku kontaminácie alebo šírenia chemických činidiel alebo biologických látok,“ povedal Stoltenberg.

Stoltenberg vo štvrtok povedal, že spojenci NATO poskytnú Ukrajine pomoc na zmiernenie takéhoto útoku. „Očakávam, že zajtra sa spojenci dohodnú na poskytnutí dodatočnej podpory vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj zariadení, ktoré pomôžu Ukrajine chrániť sa pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami,“ povedal a odmietol špecifikovať, o aké zariadenie pôjde.

Ďalším znakom toho, že západní spojenci teraz považujú použitie zbraní hromadného ničenia Ruskom za reálnu možnosť, európski predstavitelia uviedli, že blok pracuje spolu so Spojenými štátmi, Britániou a Kanadou na novom balíku sankcií, ktorý vstúpi do platnosti. Putin sa rozhodol použiť na Ukrajine chemické alebo biologické zbrane.

Ekonomické dôsledky vojny a sankcií sú pre Európanov závažnejšie ako pre Američanov. Hoci Rusko nie je významným hráčom v globálnej ekonomike, je hlavným vývozcom ropy, plynu, uhlia a základných kovov, ktoré sa používajú vo všetkom, od mobilných telefónov po autá. Rusko je tiež významným vývozcom pšenice a kukurice.

Pretrvávajúca neistota v kombinácii s obavami z nedostatku zvýšili ceny už nafúknuté pandémiou koronavírusu a udusili dodávateľský reťazec.

Európska únia získava v priemere 40 % zemného plynu a štvrtinu ropy z Ruska. Niektoré jednotlivé krajiny sú viac závislé.

Nemecko, ktoré má najväčšiu ekonomiku v Európe, získava 55 % svojho zemného plynu, viac ako tretinu ropy a viac ako polovicu uhlia z Ruska. Robert Habeck, minister hospodárstva a klímy krajiny, varoval, že okamžité zastavenie dodávok energie do Ruska môže spôsobiť „masovú nezamestnanosť, chudobu, ľudí, ktorí si nevedia vykurovať svoje domovy, ľudí, ktorým dôjde benzín“.

Dodávky energie boli doteraz vylúčené z európskych sankcií uvalených na Rusko na naliehanie európskych vlád. Európska únia medzitým súhlasila s agresívnym krokom k zníženiu dovozu ruského zemného plynu do budúcej zimy o dve tretiny a jeho eliminácii do roku 2027.

Zdá sa, že Putin skomplikoval závislosť Európy od ruskej energie, keď v stredu vyhlásil, že „nepriateľské krajiny“ ako členovia EÚ a Británia by mali platiť za plyn v rubľoch, a nie v dolároch alebo eurách. Táto požiadavka by pomohla zvýšiť hodnotu rubľa – presný opak toho, čo Západ zamýšľal.

„Požiadavka Ruska bola manéverom, ktorý mal prinútiť Európu, aby si vybrala Hobbesa medzi zničením hodnoty rubľa a pokračovaním v získavaní ruskej ropy,“ povedal Robert McNally, bývalý energetický poradca prezidenta Georgea W. Busha.

© 2022 The New York Times Company