Ako v každej inej krajine, priemerný slovenský občan nemá prostriedky ani silu zmeniť nefunkčnosť systému.
a–|a+
Andrea Sádlová je vedkyňa slovenského pôvodu, ktorá sa po 19 rokoch v Spojených štátoch vracia domov.
Viac ako 20 rokov ako cudzinec žijúci v iných krajinách som sa musel pri mnohých príležitostiach vyhýbať rôznym názorom a stereotypom o Slovensku. Vo všeobecnosti sú v zahraničnej tlači častejšie stereotypné správy o Slovensku ako čerstvé. Veľmi typickou správou je, že na Slovensku sa nám nedarí chrániť menšiny alebo že naši politici sú hrozní a skorumpovaní ľudia. Ďalej novinky o známych športovcoch, našom prezidentovi a množstvo článkov o známych slovenských jedlách ako bryndzové pirohy, typická učiteľka Vysokých Tatier či historická zloducha Alžbeta Báthory. Spomína sa aj druhá svetová vojna a komunizmus. V tomto svetle sa Slovensko nejaví atraktívne.
Blog: 10 vecí, ktoré mi v Amerike nechýbajú Čítaj viac
Niekedy ma napadá, či si ministerstvo zahraničia sadne a zamyslí sa nad spravodajstvom zahraničnej tlače a pokúsi sa zasiahnuť, aby podporilo iný, pozitívnejší pohľad na Slovensko. Aj Česká republika má v zahraničnej tlači väčší záber ako my. Tiež sa pýtam, či nerobíme svojej krajine medvediu službu, keď hovoríme väčšinou o svojich problémoch a ukazujeme svetu našu „špinavú bielizeň“.
Bohužiaľ, s masívnym náporom prípadov Covid tento mesiac, nie je možné skrývať naše nedostatky. Do zoznamu typického slovenského správania sa zrejme zaradí aj zmýšľanie strachu z očkovania a vládnej kontroly. Toto by bol zjavne veľmi čiernobiely pohľad na naše kolektívne zlyhanie a treba sa mu vyhnúť. Treba pochopiť, že počet prípadov Covid je zásadným odrazom nášho nefunkčného systému a mnohí Slováci prijali opatrenia na svoju ochranu.
Je „best in covid“ naozaj to najlepšie, čo môže Slovensko urobiť? Čítaj viac
Tak ako v ktorejkoľvek inej krajine, priemerný občan nemá prostriedky ani moc zmeniť nefunkčnosť systému. Chrániť sa môžeme len individuálne. Nemôžeme chrániť iných pred vlastnými zlými rozhodnutiami. Nevýhodou je, že bremeno zlých rozhodnutí musíme znášať kolektívne.
Bolo veľmi ťažké vysvetliť mojim priateľom v iných krajinách, prečo sme neuspeli. Pozitívne, ako hovorieval môj otec: „Zastupujeme sa individuálne – nenesú bremeno zastupovania krajiny, v ktorej nemáte žiadnu moc ani kontrolu nad jej povesťou.“ Jeho rady mi veľmi pomohli počas rokov strávených v Spojených štátoch, keď som sa prestal ospravedlňovať za niektoré potenciálne nedostatky na Slovensku.
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“
