Koaličnú vládu slabnúcej slovenskej menšiny čaká horúca jeseň, očakáva sa vyslovenie dôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi a na programe je referendum o jej zvrhnutí. V náznaku jej budúcich problémov len 71 poslancov v stredu odhlasovalo začatie schôdze v parlamente, na ktorú je potrebných 75 hlasov, a schôdza sa musela odročiť na 20. septembra.

Politické nepokoje prichádzajú v čase, keď sa vláda musí dohodnúť a prijať množstvo opatrení na boj proti prudko rastúcej inflácii a energetickej kríze, ktorá hrozí spôsobiť utrpenie a vnútorné nepokoje.

Slovensko tento mesiac zažilo vrchol dlhotrvajúcej ministerskej krízy s pravicou Strana SaS odchádza z vládnej koalície. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) môže v 150-člennom parlamente počítať už len so 70 kreslami.

SaS uviedla, že podporí kroky Hegerovej vlády v súlade s koaličnou zmluvou, ktorú SaS podpísala pred dvoma rokmi. Strana tiež uviedla, že sa pokúsi odvolať Matoviča, lídra Ulanu, ktorého správanie ako ministra financií podnietilo jeho odchod z vlády. Očakáva sa, že opozičné strany mu v najbližších dňoch vyslovia nedôveru, čo môže urýchliť rozpad vlády.

„Musíme ešte počkať, aký zápas odohrá Solek v opozícii,“ povedal pre IntelliNews v telefonickom rozhovore Milan Nick, vedúci pracovník Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP). Dodal: „Nechce robiť voľby príliš skoro a niesť vinu. Stále existuje možnosť, že budú zasahovať, kým nebude v záujme väčšiny v parlamente uskutočniť predčasné voľby.“

Nick tiež poznamenal, že Slovensko si momentálne nemôže dovoliť prechod na volebný režim a zanedbávať prebiehajúcu krízu životných nákladov. Varoval, že „prítomnosť vlády, ktorá v tejto kríze tri mesiace nepracuje, povedie k rozpadu inštitúcií“.

Prezidentka Zuzana Čaputová dala tento týždeň kabinetu priestor tým, že postúpila referendum za predčasné voľby prostredníctvom petície bývalého premiéra Roberta Fica zo Smeru-SD na Ústavný súd.

Prvé referendové otázky sa pýtajú „Súhlasíte s tým, aby vláda Slovenska okamžite podala demisiu?“ Čaputová po konzultácii s právnikmi zistila, že táto otázka môže byť v rozpore so slovenskou ústavou. Ústava definuje schôdzu parlamentu ako štvorročnú.

Nález Ústavného súdu určí obsah referenda, o ktorom Čaputová v pondelok povedala, že položí aspoň jednu otázku. Druhá otázka sa pýta voličov, či podporujú prijatie ústavnej zmeny, ktorá by umožnila skrátiť parlament referendom alebo rozhodnutím parlamentu a umožniť predčasné voľby.

„Referendum sa uskutoční aspoň s jednou otázkou a je na Ústavnom súde, či sa referendum uskutoční s dvoma otázkami,“ povedala Čaputová na tlačovej konferencii s tým, že referendum sa začne koncom tohto referenda. . všeobecný.

Čaputová sa odvolala na minuloročný nález Ústavného súdu Podobná anketaktorý hovorí, že referendom alebo iným spôsobom, ktorý neustanovuje Ústava SR, nemôže skončiť platné funkčné obdobie vlády SR.

Opoziční lídri rozhodnutie Čaputovej opäť konzultovať s Ústavným súdom kritizovali a vyhlásili, že referendum už mohlo byť vyhlásené a konať v rovnakom čase, keď sa budúcomesačné komunálne voľby zvýšia účasť. Referendá si vyžadujú účasť aspoň 50 %, čo sa doteraz podarilo pri hlasovaní za vstup do Európskej únie v roku 2003 z ôsmich doteraz uskutočnených referend.

Petíciu v júni iniciovala Ficova strana Smer-SD a mohla by slúžiť ako prostriedok na jeho návrat k moci. Fico bol nútený odstúpiť v marci 2018 počas protestov proti vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. V auguste petícia dosiahnuté kvórum Na odpoveď úradov je potrebných 350 000 podpisov.

Ako Čaputová prijala Vyššie filtre na uvoľnené ministerské posty. Do čela rezortu zahraničia vymenovala v utorok bývalého veľvyslanca SR v USA Rastislava Kácera, rezortu spravodlivosti energetického experta Karla Hermanna na ministerstve hospodárstva a advokáta Viliama Karasa. Heger bude dočasne zodpovedný za uvoľnené portfólio vzdelávania.