Inflácia v Českej republike a na Slovensku, ktorá je v súčasnosti jednou z najvyšších v EÚ, sa blíži k svojmu vrcholu, ale v budúcom roku zostane výrazne nad cieľmi centrálnej banky.

To by mohlo znamenať, že úrokové sadzby by mali zostať vyššie dlhšie obdobie a že je potrebné ďalšie fiškálne sprísnenie, uviedli dvaja členovia predstavenstva českej a slovenskej centrálnej banky na webinári, ktorý v decembri zorganizoval Joint Vienna Institute (JVI). 12.

„S infláciou v krátkodobom horizonte veľa nenarobíme, ale môže podnietiť inflačné očakávania a ovplyvniť dôveryhodnosť centrálnych bánk,“ uviedol vo webinári Ľudovít Ódor, viceguvernér Slovenskej národnej banky (SNB).

15. decembra sa zíde Česká národná banka (ČNB) a Európska centrálna banka (ECB), ktorá stanovuje slovenské úrokové sadzby, na ktorých sa očakáva, že ECB opäť ponechá úrokové sadzby na úrovni 7 %, zatiaľ čo je všeobecne známe. veril, že Európska centrálna banka zvýši úrokové sadzby. Hlavnú úrokovú sadzbu minimálne o 0,5 percentuálneho bodu na 2 percentá.

Stredná Európa trpí jednou z najvyšších mier inflácie v Európskej únii na úrovniach, ktoré neboli zaznamenané od konca 90. rokov minulého storočia. Celková inflácia sa momentálne pohybuje okolo 15-20% r/r v porovnaní s 5-10% v iných regiónoch, čiastočne kvôli dominancii cien potravín v inflačnom koši (podľa Raeda tvoria 50% Slovákov).

Špirálovité zvyšovanie cien energií sa navyše úplne nepremietlo do spotrebiteľských cien, keďže napríklad Slovensko a Maďarsko sa vrátia k zvyšovaniu cien energií pre domácnosti až začiatkom budúceho roka.

Sekundárne efekty ponukových šokov, ako aj rastúce inflačné očakávania budú naďalej udržiavať infláciu na vysokej úrovni.

České spotrebiteľské ceny klesli zo septembrových 18 %, čo je najvyššia úroveň za tri desaťročia, na októbrových 15,1 %. V novembri vzrástla na 16,2 %.Uprostred výkyvov spôsobených vládnymi schémami na zmiernenie vysokých cien energií. Centrálna banka uviedla, že bez vládnych plánov by inflácia vzrástla o 3,6 percentuálneho bodu – takmer o 20 %.

„Pravdepodobne sme prekonali vrchol jadrovej inflácie,“ na novembrových 13,8 %, pričom tempo sa teraz spomaľuje, povedal na webinári člen predstavenstva ČNB Thomas Holub.

Povedal, že očakáva pokles celkovej inflácie na začiatku roka 2023, ale dodal, že k cieľu centrálnej banky 2 % sa priblíži len v prvej polovici roka 2024. Guvernérka Alice Michel v novembri uviedla, že inflácia by mala byť „okolo 20 %“. “ koncom roka. Dodal, že národná centrálna banka počíta s poklesom inflácie na 2 % za rok a pol.

Väčšina lokálnych analytikov očakáva pokles českej inflácie až v druhom štvrťroku. Európska komisia vo svojich jesenných prognózach predpovedala, že inflácia dosiahne vrchol v štvrtom štvrťroku 2022 na úrovniach blízkych 20 % a potom v roku 2023 v priemere 9,5 %.

na slovensku, Miera inflácie bola v novembri 15,4 %., najvyššia za 22 rokov. Európska komisia očakávala, že inflácia bude v roku 2023 v priemere 13,9 % po priemernej úrovni 11,5 % v roku 2022.

Členstvo Slovenska v eurozóne znamená, že má menej nástrojov na boj s infláciou, pretože nemôže ani tlačiť kurz na mierne vyššie spotrebiteľské ceny, ani určovať vlastnú menovú cenu.

Major uviedol, že tvrdohlavo vysoká jadrová inflácia v eurozóne pravdepodobne spôsobí, že ECB bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb.

„Sme veľmi blízko vrcholu inflácie v eurozóne, ale očakávam, že jadrová inflácia bude v najbližších štvrťrokoch trochu tvrdohlavá, takže očakávam ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. [from the ECB]povedal námestník guvernéra Švajčiarskej národnej banky na webinári.

Čaká sa na prvé zníženie sadzby

Všetky miestne centrálne banky v strednej Európe teraz prestali zvyšovať úrokové sadzby, ale žiadna ešte nezačala znižovať sadzby.

Holandská banka ING uviedla v a Výskumná poznámka 12. decembra by možný nárast inflácie na takmer 19 % na konci roka mohol znamenať, že národná centrálna banka odloží znižovanie sadzieb na neskôr v roku 2023. „Vidíme však riziko pomalšej tendencie diskutovať o znížení sadzieb Úroky sadzbu v budúcom roku v porovnaní s našimi očakávaniami, ktoré v súčasnosti očakávajú prvé zníženie sadzieb v druhom štvrťroku 2023.“

Poradenská spoločnosť Capital Economics so sídlom v Spojenom kráľovstve uviedla vo svojom prieskume zo 7. decembra, že očakáva, že celková inflácia v strednej a východnej Európe (CEE) v najbližších mesiacoch vyvrcholí na úrovni okolo 20 %, ale v budúcom roku prudko klesne na jednociferné hodnoty. o 10 %. . Koniec roka.

Očakáva, že inflácia bude dostatočne nízka a inflačný výhľad sa do polovice roku 2023 dostatočne zlepší na to, aby centrálne banky strednej a východnej Európy začali znižovať úrokové sadzby, ale zmierňovanie základných cenových tlakov môže byť potom pozvoľnejšie, takže znižovanie úrokov sa predĺži. .

„[…] Vzhľadom na to, že jadrová inflácia sa potom udržala na stabilnej úrovni, neočakávame, že jadrová inflácia klesne späť k cieľom centrálnej banky najskôr okolo roku 2025. To je dôvod, prečo si nakoniec myslíme, že tvorcovia politík budú pomalšie, než by väčšina očakávala, aby vrátili úrokové sadzby späť na neutrálne úrovne.

Holub poznamenal, že česká ekonomika – najmä trh práce – sa prehrievala už pred prudkým rastom cien energií a potravín spojeným s problémami s dodávkami po ruskej invázii na Ukrajinu. „Kombinácia veľmi uvoľnenej menovej a fiškálnej politiky prispela k vyššej inflácii,“ povedal.

„Zameriame sa na nízke jednociferné čísla [inflation] v roku 2024, ale nie som presvedčený, že to stačí na to, aby sme dosiahli 2 %.

Česká centrálna banka prvýkrát zvýšila úrokové sadzby v júni 2021 spolu s Maďarskom ako prvá centrálna banka v regióne, ktorá tak urobila. Holub však tvrdil, že „mali sme začať chodiť ešte skôr“ a pokračoval v presadzovaní ďalšieho zvyšovania, keďže ceny v júni tohto roku zostali na úrovni 7 %.

Citoval odporúčanie Medzinárodného menového fondu vo svojej správe z minulého mesiaca: „Riziká neobmedzujúcich inflačných očakávaní alebo vytvárania vírov medzi mzdou a cenou – na pozadí už aj tak vysokej inflácie a zmierňujúceho sa, ale stále napätého trhu práce – sú vysoké.“

Zatiaľ čo medzi vysokou infláciou a slabou ekonomickou aktivitou musí existovať tenká hranica, kritickou prioritou musí byť potlačenie inflácie. Pracovná skupina odporúča ďalšie zvyšovanie menových sadzieb v krátkodobom horizonte, aby sa znížila vysoká inflácia a zabezpečilo sa splnenie inflačného cieľa v strednodobom horizonte a zároveň sa znížilo riziko, že inflačné očakávania nebudú obmedzené,“ uviedol MMF.

Medzinárodný menový fond varoval, že inflačné očakávania sú nad inflačným cieľom a rast nominálnych miezd, aj keď pod úrovňou inflácie, sa naďalej zvyšuje. Povedala, že devalvačné tlaky na korunu by mohli vzniknúť, ak by sa úrokový diferenciál voči hlavným centrálnym bankám pri sprísňovaní menovej politiky zúžil.

Česi sa vyšším cenám ďalej vyhýbajú

Guvernérka ČNB Alice Michel však má Boli proti ďalšiemu zvyšovaniu cien Odkedy v júni usporiadal prvé zasadnutie o menovej politike, tvrdil, že to poškodí hospodársku aktivitu. Namiesto toho dal prednosť podpore koruny prostredníctvom trhových intervencií upravujúcich infláciu.

Rastúca inflácia tiež zníži reálne mzdy, a tým bude tlačiť na spotrebu domácností, ktorá bola doteraz hlavným ťahúňom rastu pri zotavovaní sa z pandémie COVID-19. Na rozdiel od susedov už v Česku spotreba domácností klesá.

Kanadská národná banka v novembri znížila prognózu rastu HDP pre tento rok z 2,3 % na 2,2 % a na budúci rok počíta s poklesom o 0,7 % v porovnaní s rastom o 1,1 %, ktorý predpovedala v auguste. České ministerstvo financií v novembri predpovedalo rast ekonomiky o 2,4 percenta v tomto roku a pokles o 0,2 percenta v budúcom roku.

Vo svojej jesennej predpovedi Európska komisia predpokladá minimálny rast HDP 2,5 % v tomto roku a 0,1 % v roku 2023, zatiaľ čo Medzinárodný menový fond očakáva 2,3 % v roku 2022 a recesiu približne -0,5 % v roku 2023.

Pre Slovensko platí Európska komisia očakáva v roku 2022 rast o 1,9 %.potom 0,5 % rast v roku 2023, aj keď Slovenská centrálna banka počíta s 1 % recesiou za ten rok.

Vzhľadom na to, že zvýšenie úrokových sadzieb začne ovplyvňovať dopyt až po roku, Michell tvrdil, že existuje riziko, že národná centrálna banka môže prehnane reagovať na súčasné cenové tlaky.

Väčšina ČNB navyše vníma inflačné hnacie sily najmä vonkajšie tlaky na strane ponuky, ktoré domáce úrokové sadzby môžu len ťažko ovplyvniť. Holub odhadol, že tri pätiny inflácie sú v zahraničí, zatiaľ čo na Slovensku sú to dve tretiny.

Navyše v Česku ani na Slovensku stále nie sú viditeľné známky špirály cien miezd Reálne mzdy v Česku klesajú najrýchlejšie v Európskej únii v treťom štvrťroku medziročne o 9,8 %.

Holub však poznamenáva, že rast nominálnych miezd o 8-9% by nebol v súlade s cieľom ČNB na úrovni 2% a obáva sa, že odbory budú netrpezlivé, keďže reálne mzdy budú naďalej klesať. „Ak dokážeme odborom ukázať, že držíme infláciu pod 10 %, môžeme zmierňovať zvyšovanie miezd,“ povedal Holub.

Odor aj Holub preto argumentujú, že fiškálna politika bude vyvíjať väčší tlak vzhľadom na obmedzenia a riziká menovej politiky, ale mali malú dôveru, že ich vlády zaviažu v čase, keď sa občania snažia vysporiadať s nákladmi na život. krízy.

„Ak máme infláciu na úrovni 7 – 8 % na dva až tri roky, skutočne potrebujeme pomoc od fiškálnej politiky, aby sme kontrolovali očakávania,“ povedal Ódor na webovom vysielaní pred dodaním: „Nevidím, odkiaľ prídu tlaky. inflácie.

Holub za seba povedal: „V Českej republike by som do fiškálnej politiky veľké nádeje nevkladal. Politická situácia tomu nie je naklonená.“

Stredopravá vláda premiéra Petra Fialu sa len zaviazala, že do konca jeho funkčného obdobia v roku 2025 zníži celkový fiškálny deficit pod 3 % cieľa EÚ v oblasti HDP.

Podľa najnovších prognóz Európskej komisie bude český rozpočtový deficit naďalej klesať z 5,1 % HDP v roku 2021 na 4,3 % v roku 2022 a 4,1 % v roku 2023, pričom deficit Slovenska sa v roku 2022 zníži na 4,2 % HDP, ale po na 5,8 % HDP v roku 2023 v dôsledku následnej implementácie vládnych opatrení na zmiernenie krízy.