Vuelta a España z pohľadu jej špeciálnych súťaží

Foto: AFP/East News

Všetky cyklistické preteky (vynímajúc ich debutového ročníka) majú svoju históriu. A história si od nepamäti pamätá len víťazov. Ale nielen víťazov celkového poradia, aj víťazov jednotlivých súťaží, z ktorých poniektorí viacnásobnou dominanciou zanechali za sebou nezmazateľnú stopu. Rovnako je tak tomu aj na Vuelte, Grand Tour, ktorej cesty tiež okúsili a dobili cyklistickí velikáni ako Anquetil, Merckx a Hinault.

Vrchárska súťaž:

Už do začiatku 60. rokov sa z dvoch po sebe idúcich víťazstiev tešili traja vynikajúci domáci vrchári – Julián Berrendero (1942, 1945), Emilio Rodriguez (1946, 1947) a Federico Bahamontes (1957, 1958). Vuelta na ďalšieho hrdinu v kopcoch dlho čakať nemusela, pretože už v roku 1960 sa ako prvý v troch ročníkoch za sebou stal najlepším vrchárom Antonio Karmany. Hneď v ďalšom trojročnom období sa mu potom vyrovnal aj Julio Jiménez. Tento španielsky cyklista bol v kopcoch takmer nedostižný, na podujatiach Grand Tours získal titul najlepšieho vrchára až šesťkrát. V roku 1965 získal bodkované tričko nielen na Vuelta a Espaňa, ale aj na Tour de France. Až do dnešných dní sa toto double podarilo len ďalším trom cyklistom – sú nimi Federico Bahamontes (1958), Luis Herrera (1987) a Tony Rominger (1993). Až v polovici 70. rokov na seba opäť tromi víťazstvami upozornil Andrés Oliva (1975, 1976, 1978).

Ani tri víťazstvá však neostali rekordnými. To preto, lebo už v ďalšom desaťročí muž menom José Luis Laguía ovládol vrchársku súťaž na Vuelte ako prvý a posledný účastník päťkrát (1981, 1982, 1983, 1985 a 1986). Svojimi cyklistickými úspechmi sa do súťaže o bodkovaný dres zapísal taktiež historicky prvý podmaniteľ ikonického kopca Alto de l´Angliru – José Maria Jiménez. Ako posledný Španiel dokázal v tejto súťaži uspieť v štyroch prípadoch (1997, 1998, 1999 a 2001). Posledným a zároveň prvým velikánom inej národnosti vo vrchárskej súťaži Vuelty bol francúzsky cyklista David Moncoutié. Ten si od roku 2008 obliekol bodkovaný dres postupne štyrikrát.

Bodovacia súťaž:

V súťaži o lídra individuálnej bodovacej súťaže na Vuelte je dres zelený po vzore Tour de France a má aj takmer identické pravidlá. Hlavným rozdielom je, že vo všetkých etapách sa v cieli rozdeľuje rovnaký počet bodov. To a aj menší počet hromadných dojazdov je práve dôvodom, prečo tento dres nepatrí len čistokrvným šprintérom.

V tejto špeciálnej súťaži, ktorá sa po prvý raz na Vuelte objavila v roku 1945 a udomácnila sa až o desať rokov na to, trvalo istú dobu, kým niektorý z cyklistov svoje víťazstvo zopakoval. Tým prvým bol v roku 1965 belgický rýchlik Rik Van Looy (prvý raz 1959). Po ňom to v časoch dávno minulých zopakovali ešte dvaja cyklisti – Holanďan Jan Janssen (1967, 1968) a Domingo Peruena (1972, 1974). Nastali roky osemdesiate a objavil sa skvelý Sean Kelly. Tento írsky šprintér, vybudujúci si povesť univerzála, vyhral zelený dres štyrikrát na Tour, ale aj na Vuelte (1980, 1985, 1986, 1988). V roku 1990 sa po vstupe cyklistov z východného bloku znenazdajky objavil Uwe Raab a pripísal si v rade dve životné víťazstvá. Svoju výnimočnosť v polovici posledného desaťročia dokázal aj všestranný Laurent Jalabert. V roku 1997 vyrovnal rekord Kellyho a stal sa druhým cyklistom so štyrmi zelenými dresmi zo španielskej Grand Tour. Následne Vuelta v novom tisícročí videla ešte dvoch trojnásobných víťazov, a to Erika Zabela (2002, 2003, 2004) a Alejandra Valverdeho (2012, 2013, 2015), ktorý v tomto roku vyrovná rekordný zisk štyroch zelených dresov.

Kombinácia víťazstiev z viacerých súťaží:

Niekedy sa však stane, že víťaz celkového poradia trojtýždňových etapových pretekov ovládne aj jednu zo špeciálnych súťaží, ale aby ich vyhral viac? Na španielskej Grand Tour nič nemožné.

Vueltu 1973 s nebývalou suverenitou ovládol Eddy Merckx. Nielenže sa stal jej celkovým víťazom a triumfoval v šiestich etapách, on bol aj najlepším vo všetkých ostatných individuálnych súťažiach, okrem jedinej – vrchárskej, v ktorej bol druhým v poradí. V roku 1977 ho napodobnil jeho krajan Freddy Maertens, ktorému tiež chýbal len bodkovaný dres. Historické tabuľky nadobro prepísal švajčiarsky univerzál Tony Rominger. Ako jedinému sa mu totižto v roku 1993 podarilo vyhrať všetky individuálne klasifikácie Vuelty (nepočítame však kombinovanú klasifikáciu).