Vuelta a España, ako sa to všetko začalo a ako pokračuje

Foto: gcprive.com

Španielska Vuelta – najmladšia a predsa pre mnohých svojím vývojom najmenej známa Grand Tour. I keď od vzniku tej najslávnejšej ju delí celých 30 rokov, predsa sú si v mnohom podobné.

Už len pri pohľade na ich vznik. Zatiaľ čo počiatočným organizovaním Tour de France sa propagovali noviny L´Auto a organizovaním Giro d´Italia zase La Gazzeta dello Sport, Vueltu pre tieto účely a svoj denník Informaciones v roku 1935 využil Juan Pujol. Málokto však vie, že prvý pokus o vytvorenie podobných pretekov v Španielsku sa vyskytol už v roku 1934. Bol na národnej úrovni a pod označením Grand Prix of the Republic sa dvakrát odjazdil na trase Eibar – Madrid – Eibar.

Tak ako Tour a Giro aj Vueltu postihli strasti, počas ktorých bolo jej organizovanie znemožnené. Okrem druhej svetovej vojny jej chod vážne poznačila Španielska občianska vojna v rokoch 1936 – 39 a ekonomické problémy jej organizátora na začiatku päťdesiatych rokov.

Prvého ročníku Vuelty sa zúčastnilo v 14-ich etapách (ale až 3411 km) 50 cyklistov. Drvivá väčšina bola domácej národnosti, tento trend spoločne s nárastom ich počtu sa začal výrazne meniť od roku 1955, kedy organizáciu pretekov prebrali ešte stále vychádzajúce baskické noviny El Correo Español-El Pueblo Vasco. Rok 1955 je taktiež rokom, od ktorého sa už Vuelta koná nepretržite.

La Vuelta Ciclista a Espaňa za mlada, to boli zväčša preteky jari a neskorého apríla s pár edíciami v júni počas 40. rokov. V roku 1995 nastal najzásadnejší a už právoplatný kalendárny presun, keď sa presunula na prelom obdobia august – september, aby nekolidovala s májovým Girom a stala sa dobrou prípravou pre nadchádzajúci svetový šampionát. Čo sa týka cieľového dojazdu s prívlastkom slávnostný, tým je od roku 1994 neprestajne, ale často i pred týmto rokom, hlavné mesto Madrid. Len v priebehu 50. až 70. rokov  sa finišovalo viacero ročníkov aj v Bilbau či meste San Sebastián.

Najzápadnejšia Grand Tour štartovala zatiaľ tri razy aj mimo Španielska. V roku 1997 bolo tým šťastným mesto Lisabon, zatiaľ čo v roku 2009 po prvýkrát mimo Pyrenejského polostrova holandský Assen. Od tohto momentu ubehlo ďalších osem rokov a tretím zahraničným štartom bolo v minulom roku pri úvodnej tímovej časovke honorované francúzske mesto Nîmes.

Fanúšikovia španielskej Grand Tour vzdávali počas 72 rokov hold veľa špičkovým a nezabudnuteľným cyklistom. Len traja z nich si však odniesli najviac najcennejších ocenení – celkové víťazstvá a s nimi maillot rojo. Trikrát sa podarilo zvíťaziť Tonymu Romingerovi (1992. 1993, 1994), Robertovi Herasovi (2000, 2003, 2004) a Albertovi Contadorovi (2008, 2012. 2014). Z nich Heras sa nebesiam priblížil ešte viac, keď v roku 2005 triumfoval opäť, avšak kvôli dopingovým prehreškom jeho víťazstvo získal druhý Denis Menchov. No Heras to nikdy nevzdal, podával odvolania na súdy a práve tie v roku 2012 rozhodli, že meno Roberto Heras predsa len bude v hierarchii víťazov s počtom 4 víťazstiev dodnes svietiť najvyššie.