UAE Tour 2019: Rogličova spanilá jazda bohatými emirátmi

Foto: twitter.com/UAE Tour Official

Týždenné etapové preteky UAE Tour sa vo svojom inauguračnom ročníku stali jediným podujatím World Tour na Blízkom Východe. V krajine ropného bohatstva dostala vďaka vyváženému itineráru slovo nielen šprintérska smotánka, ale aj celá rada vynikajúcich vrchárov. Pozrime sa preto nato, kto si v krajine ropy a nesmierneho bohatstva viedol najlepšie, a kto naopak sklamal.

Vynikajúce Jumbo-Visma, ešte lepší Primož Roglič

Spod oslnivých mrakodrapov cez púšte, v ktorých sa z ničoho nič k nebu vypínajú skalisté a piesočnaté vrchy, až naspäť do megalomanského a prepichového Dubaja. Tam všade niesol niekdajší skokan na lyžiach Primož Roglič na sebe oblečený červený dres pre lídra pretekov UAE Tour, ktoré napokon aj neohrozene vyhral. Nestojí za tým však len jeho bezchybný výkon, ale aj znamenitá práca tímu Jumbo-Visma.

Už prvá etapa naprieč siedmimi arabskými emirátmi priniesla dôležitý súboj o celkové poradie. Sedemdňové preteky v príjemných dvadsaťstupňových teplotách totižto otvorila len 16 km dlhá rovinatá tímová časovka, od ktorej sa pochopiteľne ďalší priebeh v GC odvíjal. Majstrovsky ju zohral práve tím Jumbo-Visma v priemernej rýchlosti vyše 57 km/h, aj keď vo svojej histórii nikdy nezískal v tejto tímovej súťaži na majstrovstvách sveta medailu. Dôvod? Okrem samotného Rogliča Jos Van Emden a predovšetkým “Panzerwagen” Tony Martin, čerstvá posila v holandskom mužstve s rekordným počtom siedmich svetových titulov v súboji proti chronometru. Práve táto trojica preťala čiaru spoločne s Koenom Bouwmanom dokonca o sedem sekúnd rýchlejšie ako Sunweb a pred Jumbo-Visma sa tak budeme musieť mať zrejme v tejto sezóne v súboji proti chronometru na pozore. Čo je však najdôležitejšie, Roglič sa stal prvým vedúcim mužom UAE Tour. Odvtedy sa jeho cesta za prvým celkovým víťazstvom v sezóne sústredila do troch etáp.

Jebel Hafeet

Etapa s dojazdom na monštruózny “Prázdny vrch” na hraniciach Spojených arabských emirátov s Ománom bola prvou zaťažkávajúcou skúškou. Primož Roglič ju však zvládol aj vďaka mimoriadne bojovnému výkonu Belgičana Laurensa De Plusa bez problémov a na víťazného Alejandra Valverdeho nestratil ani sekundu, vďaka čomu živil pred nestarnúcim Španielom po treťom dni stále sľubný 14-sekundový náskok.

Hatta Dam a Jebel Jais

Nasledovala etapa k priehrade Hatta Dam. Pomerne s nenáročným profilom na väčšine trasy, ale predsa s intenzívnym finále a 17 % sklonom v poslednom kilometri. No aj v etape, v ktorej všetkým spadla sánka z výkonu Caleba Ewana, si 29-ročný Slovinec počínal neoblomne a finišoval len s dvojsekundovým mankom na treťom mieste. Svoj náskok na Valverdeho pritom navýšil pred rozhodujúcim výstupom na Jebel Jais v šiestej etape na 21 sekúnd.

Jebel Jais je síce pravidelné stúpanie o priemere 5 %, no až 20 km dlhé. Pocítili to v nohách mnohí skvelí vrchári a v niektorých chvíľach sa zdalo, že zlomí aj Rogliča, no slovinská hviezda zjavne len bluffovala a vďaka fantastickému De Plusovi opäť predviedla výkon ako z veľkej knihy. Primož Roglič v poslednej horskej etape na páske prešpurtoval aj Dumoulina a celkovému víťazstvu v druhom World Tour podujatí v sezóne tak prišiel naproti. Svoje úplne prvé preteky v sezóne tak vyhral absolútne podmanivým spôsobom, no a ak ho v ďalšom pokračovaní nezastaví prekážka v podobe zranenia či výkyvu formy, určite bude patriť k najväčším favoritom na celkové prvenstvo na Tour de France.

Alejandro Valverde a tí ďalší

Na inej ako španielskej pôde sa prestavil v aktuálnej sezóne aj majster sveta Alejandro Valverde. A výkon to bol držiteľa dúhového dresu hodný. Vo všetkých dôležitých etapách bol totižto “El Bala” v popredí a v tej s dojazdom na Jebel Hafeet dokonca zvíťazil (tak ako minulý rok na Abu Dhabi Tour), keď podnikol jeden zo svojich nechytateľných nástupov. Najväčšou slabinou Španiela tak bola opäť časovka – tento raz tá tímová.

Ostaneme ešte pri pozitívnom hodnotení. Veľké absolutórium si určite zaslúži tretí muž celkovej klasifikácie a najlepší mladík pretekov, len 22-ročný francúzsky jazdec David Gaudu v službách Groupama-FDJ. Na Jebel Hafeet  totižto finišoval ako jediný v najtesnejšom závetrí za Valverdem a Rogličom a rovnako na treťom mieste bez straty na víťazného Slovinca finišoval aj v etape na Jebel Jais. Jeho vynikajúce predstavenie nenarušilo ani náročné finále na Hatta Dam, hoci bol klasifikovaný až na 56. mieste. Dôvodom je skutočnosť, že organizátori mu pre mechanické problémy v ochrannej zóne posledných troch kilometrov započítali rovnaký čas, ako mala Valverdeho skupina.

O fantastickej práci Laurensa De Plusa (ktorý aj obsadil celkovo 9. miesto) sme si už písali, ale ak je reč o domestikoch, českých priaznivcov musel mimoriadne tešiť výkon Jana Hirta. Ten totižto aj napriek tomu, že tu bol pre Gorku Izagirreho, bol evidentne lepšie disponovaný a po konzistentných výkonoch obsadil v celkovej klasifikácii 12. miesto, čo bolo jediné umiestnenie Astany v top 20, a tak sa pochopiteľne postaral aj o najviac bodov do tímovej klasifikácie v UCI rebríčku.

Kto naopak sklamal, to bol určite Austrálčan a piaty muž z Tour de France 2016 Richie Porte, ktorý na Jabel Hafeet s mankom 7:55 zhasol ako fakľa a chuť si nenapravil ani svojím chvíľkovým únikom v druhej horskej etape, v ktorej napokon stratil vyše minútu a pol. Neoslnil však ani Vincenzo Nibali, či Tom Dumoulin, ktorý si síce takmer prišiel po prvenstvo na Jebel Jais a obsadil celkovo šieste miesto, no úprimne, očakávali sme od jeho účasti trochu viac.

Šprintérka elita si víťazstvá podelila

Nie je úplne bežnou záležitosťou, aby sa na jedných pretekoch zišla takmer celá šprintérska špička. Na UAE Tour sa tak však stalo a vedľa seba sa na rovnakú štartovaciu líniu postavili Elia Viviani, Fernando Gaviria, ale i ďalšia kométa minulej sezóny Sam Bennett s najrýchlejším Austrálčanom Calebom Ewanom. To však nie je všetko, pretože v ich tieni štartovali aj trápiaci sa Marcel Kittel či Mark Cavendish.

Očakávali sme preto napínavé súboje, v ktorých rozhodnú maličkosti. Tých sme sa aj dočkali, hoci treba poznamenať, že ani jeden zo spomínaných jazdcov pri svojom vystúpení pravdepodobne nešiel na hranu svojich možností, keďže išlo pre mnohých o ich úvodné väčšie preteky a prípadný pád by určite nemali zapotreby.

Videli sme tri vyložené šprintérke príležitosti na širokých cestách, na ktorých sa z tria najlepších šprintérov za radom tešil vždy niekto iný. Najskôr sa po silnom šprinte zo samého popredia v druhej etape pod najvyšším vlajkovým stožiarom na svete tešil z víťazstva pred Vivianim kolumbijský rýchlik Fernando Gaviria. V piatej etape sa situácia vymenila a v milimetrovom dojazde už pred Gaviriom uspel Elia Viviani, aby sa v poslednej etape v Dubaji radoval pred Gaviriom aj Sam Bennett. Po jednom víťazstve však zaznamenalo zmierlivo celé kvarteto papierovo najrýchlejších účastníkov. Caleb Ewan totižto zaťal zuby, a dobyl výbušný záver na priehrade Hatta Dam tak, ako to v histórii pretekov Dubai Tour dokázali Marcel Kittel, John Degenkolb a minulý rok Sonny Colbrelli.

Z druhého sledu šprintérov nás potom určite najviac potešilo krásne piate miesto Erika Bašku z druhej etapy. Dúfame, že si  ho dobre všimol aj manažér BORA-hansgrohe Ralp Denk, pretože Erik má určite na to, aby v pretekoch nižšej kategórie s kvalitatívne nižšou konkurenciou víťazil.