Tirreno-Adriatico s prvým slovinským víťazom v histórii, Sagan zbierku víťazstiev nenavýšil

Foto: Dario Belinghieri/ANSA via AP

O ďalší veľký úspech slovinskej cyklistiky sa na talianskom podujatí najvyššej kategórie World Tour nepričinil nikto iný než žiariaci Primož Roglič. O tom, že ovládne aj druhé týždenné podujatie vo svojom súťažnom kalendári navyše rozhodol neuveriteľným a výnimočným spôsobom. V poslednej možnej etape, po ktorej zdvihol povestné ocenenie v podobe pozláteného trojzubca Sea Master Trophy tým najmenším možným rozdielom.

Prvým Slovincom, ktorý sa v minulosti umiestnil v najlepšej desiatke Pretekov dvoch morí bol ani nie tak dávno v roku 2007 Janež Brajkovič.

Nástrahy počasia a ľudskej hlúposti na úvod predčilo majstrovstvo Mitcheltonu-Scott

Tirreno-Adriatico predstavuje so svojím formátom, keď ho ohraničujú dve časovky, mimoriadne zaujímavé cyklistické predstavenie.  Rovnako tomu nebolo ani v ročníku č. 54, ktorý odštartovala 21,5 km dlhá rovinatá časovka v okolí Lido di Camaiore pri pobreží Tyrrhenkého mora. Medzi veľkých favoritov na základe predvedeného výkonu na UAE Tour patril tím Jumbo-Visma okolo Primoža Rogliča, ktorý tak mal hneď na začiatku možnosť obliecť si azúrový dres lídra pretekov, resp. sa mu priblížiť. A keď v pätici s takými špecialistami ako Jos van Emden a Tony Martin nastavili čas o celých 30 sekúnd rýchlejší než Deceuninck Quick-Step, zdalo sa, že sa mu to aj podarí, ale pekne po poriadku.

Pomerne nenáročnú trasu so 180° obratom  sužoval dážď a okrem neho aj iné komplikácie, ktorým sa však dalo predísť. Výrazne totižto pochybil ľudský faktor, čo sa preukázalo už pri jazde tímu BORA-hansgrohe s naším Petrom Saganom. V istom momente celú zostavu totižto prekvapil chodec, ktorý sa bezohľadne vybral z jednej strany cesty na druhú. Na zemi sa kvôli tomu nepríjemne ocitli Rafal Majka a Oscar  Gatto a ihneď bolo jasné, že má nemecké zoskupenie v pätici po dobrom výsledku. Šťastie v nešťastí však mal posledný tím na trati Mitchelton-Scott so svojím lídrom Adamom Yatesom, ktorý bol na medzičase rýchlejší ako Jumbo-Visma. Aj on sa totižto mohol stať obeťou nezodpovedného diváka, ktorý jeho zostavu v zákrute prekvapil so psom. Všetci sa im však stačili vyhnúť, ich tempo to nerozhodilo a do cieľa sa prirútili so sedemsekundovým náskokom na čele s niekdajším austrálskym šampiónom a majstrom Oceánie v časovke Michaelom Hepburnom, ktorý sa pochopiteľne obliekol do azúrového.

Víťazná zostava: Michael Hepburn, Brent Bookwalter, Luke Durbridge, Adam Yates, Alex Edmondson, Damien Howson a Christopher Juul-Jensen

Vo vnútrozemí víťazne len Quick-Step a Astana, lídrom Yates

Po teste proti chronometru sa k slovu dostal okamžite členitejší terén talianskeho vnútrozemia a s ním pri dojazde na stúpaní v obci Pomarance zdatnejší klasikári i výbušnejší vrchári. Svoj majstrovský um tu veľmi presvedčivo preukázal čerstvý víťaz monumentu Miláno-San Remo Julian Alaphilippe. Sympatický Francúz nedal nikomu šancu a udrel prvý raz. Do azúrového sa už prezliekol Adam Yates.

Nie je šprint ako šprint

S týmto konštatovaním sa nedá nič viac než súhlasiť. Na tohtoročnej edícii Tirreno-Adriatico sme videli dve šprintérske koncovky a obidve boli diametrálne odlišné. V 3. etape v meste Foligno sme po 226 km boli svedkami pekného a vcelku dynamického špurtu, ktorý začal Peter Sagan, no silnejší bol napokon taliansky rýchlik Elia Viviani.

Ale to čo sa udialo v predposlednej 6. etape s koncovkou za nosom v Jesi sa pomerne ťažko hodnotí. Asi ostáva napísať len trošku laicky, aká ja v špurte naozaj dôležitá pozícia. Pretože aj keď ju Peter Sagan s Vivianim na svojom zadnom kolese spočiatku mali veľmi dobrú, neskôr sa nechali uzavrieť a voilà, prekvapivý výsledok v podobe šprintérskeho víťazstva Alaphilippa bol na svete. Ale nie že by sme chceli dehonestovať jeho výkon, to rozhodne nie, ten bol ozaj vynikajúci aj čo sa lead outu Maximiliana Richezeho a celej práce Deceunincku-Quick Step týka, ale na takej etape Grand Tour by sme niečo takéto rozhodne nevideli.

Lucenkov zázrak tou najlepšou reklamou na cyklistiku

Preteky dvoch morí sa hrdia útočnou cyklistikou a tá sa na celkovo 1048,6 km dlhej trase vrátila v 4. etape.  V nej sa totižto k slovu prihlásil opäť zaujímavý profil, ktorý mal v záverečných okruhoch v okolí mesta Fossombrone s 2x absolvovaným stúpaním I Cappuccini (1,9 km; 10,9%) vytvoriť v cieli rozdieli medzi favoritmi na celkové prvenstvo. Tak sa aj stalo, ale táto skutočnosť ostala plne v tieni hrdinského výkonu momentálne najlepšieho kazašského cyklistu Alexeja Lucenka. Ten totižto pri svojej 30 km dlhej sólo jazde dvakrát spadol a aj tak dokázal napokon v šprinte Rogličom, Yatesom a kolegom Fuglsangom zvíťaziť. No a práve spomínaná trojica sa tej nasledujúcej etape vykryštalizovala na čele celkového poradia. Dosiaľ však bol v hre ešte aj Dumoulin, ktorý strácal 50 sekúnd.

A zase tá Astana, v hre už len trojica

Priestoru na oddych sa favoritom nedostalo ani v 5. etape, ba priam naopak, pretože na pláne bola najnáročnejšia previerka pretekov.  Tento raz počas záverečných okruhov absolvovali jazdci až osem prudkých stúpaní, pričom aj samotný dojazd bol pripravený na Recanati (3,4 km; 7,2 %) s maximálnym sklonom o osemnástich percentách. A opäť bola v réžii Astany, keď sa zo skupiny favoritov bez odpovede 24 km pred cieľom tento raz zodvihol Jakob Fuglsang a dánsky jazdec sa postupne dostal popri jazdcoch z pôvodného 13-členného úniku na absolútne čelo pretekov. Svoje predstavenie však narozdiel od Lucenka zavŕšil neohrozene so 40-sekundovým náskokom na druhého Adama Yatesa, pričom toto víťazstvo venoval nebohému Michelle Scarponimu.

Yatesovi sa v posledných dvoch kilometroch podarilo dištancovať od unaveného Rogliča, ktorému nadelil cenných 16 sekúnd. Dvojicu tak v celkovej klasifikácii pred 6. rovinatou, ale následne i poslednou etapou v podobe individuálnej časovky delilo 25 sekúnd, pričom Fuglsang sa dostal s odstupom 35 sekúnd na tretiu pozíciu. Tom Dumoulin si vybral horší deň a jeho strata 1:55 v GC už bola neriešiteľná.

Záverečná časovka napísala ďalší veľký príbeh

Je 25 sekúnd na takého dobrého časovkára, akým je Roglič dosť, alebo nie? Tak táto otázka sa primárne niesla mestom San Benedetto del Tronto už na brehu Jadranského mora počas záverečného a tiež tradičného merania síl na 10 kilometrov. Samozrejme, zaujímal nás aj víťaz. Toho sme prakticky spoznali už v skoršej fáze etapy, keď najrýchlejší čas 11 minút a 23 sekúnd nastavil stále úradujúci majster Európy v tejto disciplíne Victor Campenaerts a v ďalšom priebehu už ho nikto nedokázal prekonať. Belgičan v službách Lotto Soudal tak ukázal pred svojím pokusom o hodinový rekord, že je v adekvátnej forme.

Všetci však spozorneli až pri vjazde Primoža Rogliča a Adama Yatesa na trať. Yates bol dosiaľ v priebehu Tirenna suverénny,  ale ani to nemuselo pri formáte týchto talianskych etapových pretekov stačiť. Časovka totižto nikdy nepatrila medzi jeho prednosti, hoci sa jej v súčasnosti s bratom Simonom v príprave na Grand Tours dosť často venuje a má veľa skúseností aj s dráhovou cyklistikou. A veruže to nestačilo. Hoci zo seba vydal maximum, Roglič ho v celkovom súčte prekonal tým najtesnejším rozdielom – 1 sekundou. Ale len tak pre zaujímavosť, ak by ste sa domnievali, že v 54-ročnej histórii pretekov Tirreno-Adriatico ide o najtesnejší rozdiel, budete prekvapení. V minulosti sa tu totižto až 23-krát stalo, že prvý a druhý muž v celkovom poradí mali zhodne identický čas a rozhodovať tak musel súčet lepších etapových umiestnení. Sekundový odstup dokonca nie je obrovskou senzáciou ani v poslednom desaťročí, pred tromi rokmi sa totižto s rovnakým minimálnym odstupom od Sagana z azúrového dresu a cenného pozláteného trojzubca a azúrového dresu tešil Greg Van Avermaet.

Peter Sagan bez víťazstva, ale čo forma?

Peter Sagan triumfoval na Adriaticu v minulosti už sedemkrát. Aj tento raz by víťazstvo určite privítal, keby jeho prípravu krátko pred začiatkom výraznejšie neovplyvnila choroba. Preto budeme brať jeho účinkovanie na tomto ročníku s rezervou a v znamení jeho vyjadrenia, že chce brať etapu za etapou a predovšetkým sa zlepšovať. Ale ako tomu rozumieť? V druhej etape, v ktorej koncovke sa Peter mohol ukázať, ho postretol defekt, kvôli ktorému sa odvolávajúc na vlastné a tímové vyjadrenia už nedokázal do koncovky zapojiť. V nasledujúcej šprintérskej etape už sa na čele ukazoval tak, ako ho poznáme – aktívne, keď inicioval začiatok špurtu a síce sa pred neho dostal Viviani, ale poradil si s ďalším fenomenálnym šprintérom, Fernandom Gaviriom. V ďalších dvoch náročnejších etapách ľudovo povedané šetril sily a v tej 6. a poslednej šprintérskej pri piatom mieste sme videli už spomínanú menšiu senzáciu spôsobenú Alaphilippom.

Jednoducho aj keby sme chceli na základe Petrovho predvedeného výkonu preukázať či sa zlepšil, nie je to možné. Najlepšie to vie on, čo však vieme krátko pred prvým monumentom a začiatkom jeho klasikárskej sezóny na Miláno-San Remo my z jeho vyjadrenia je, že ešte stále potrebuje nejaký čas, aby sa dostal do svojej najlepšej formy. Neostáva nám tak nič iné len dúfať v to, že v sobotu o ďalšie významné víťazstvo zabojuje aj bez nej.

Najlepšia desiatka na pretekoch Tirreno-Adriatico 2019:

# Meno jazdca (Krajina) Tím Čas
1 Adam Yates (GBr) Mitchelton-Scott 25:15:59
2 Primoz Roglic (Slo) Team Jumbo-Visma 0:00:25
3 Jakob Fuglsang (Den) Astana Pro Team 0:00:35
4 Tom Dumoulin (Ned) Team Sunweb 0:01:55
5 Julian Alaphilippe (Fra) Deceuninck-QuickStep 0:02:34
6 Wout Poels (Ned) Team Sky 0:02:39
7 Thibaut Pinot (Fra) Groupama-FDJ 0:02:46
8 Sam Oomen (Ned) Team Sunweb 0:02:58
9 Simon Clarke (Aus) EF Education First 0:03:03
10 Rui Costa (Por) UAE Team Emirates 0:03:26