Strade Bianche 2019: Talianska nádhera, ktorá očaruje celý svet

Foto: ridley-bikes.com

13. Strade Bianche

Dátum: Sobota, 9. marca
Dĺžka: 184 km
Kategória: 1. UWT (World Tour)
Krajina: Taliansko
Prvý ročník: 2007

Najviac víťazstiev: 3x Fabian Cancellara (SUI), 2x Michal Kwiatkowski (POL)
Poslední víťazi: 
2018 – Tiesj Benoot
2017 – Michal Kwiatkowski
2016 – Fabian Cancellara
2015 – Zdeněk Štybar
2014 – Michal Kwiatkowski

Štart: 10:35
Cieľ: 15:14– 15:44
TV Prenos: Eurosport 2 – 14:00 (predtým od 12:30 preteky žien)

Česi a Slováci: Zdeněk Štybar, Petr Vakoč, Josef Černý, Roman Kreuziger

V celom znení Strade Bianche Eroica Pro. Klasika v srdci malebného Toskánska patrí síce medzi najmladšie World Tour preteky, no napriek tomu nadobudla nebývalú popularitu a podmanila si celý cyklistický svet. Talianske dobrodružstvo mnohý označujú za najkrajšie preteky v roku, charakterizujú ich nielen historické prašné biele cesty a prekrásna prírodná scenéria, ale predovšetkým dojazd na jednom z najkrajších námestí sveta Piazza del Campo v Siene.

História

Hoci tomu vysoké renomé a popularita nenasvedčujú, talianska odpoveď na belgické klasiky tak, ako ju poznáme dnes, uzrela svetlo sveta len v roku 2007. Cesta za vytvorením tejto krásky sa však začala písať už desať rokov predtým, keď v roku 1997 vznikla Eroica Strade Bianche (“Heroické preteky na bielych cestách”) – rekreačné preteky na retro bicykloch a bielych prašných cestách okolo Sieny, ktoré sa konajú deň po profesionálnych pretekoch do dnešných dní.

V už spomínanom roku 2007 sa popri pretekoch typu gran fondo vyvinulo aj profesionálne podujatie, ktoré Taliani nazvali Monte Paschi Eroica. Vtedy sa ešte konalo v októbri a pri štarte z komúny Gaiole in Chianti ho vyhral  ruský jazdec Alexandr Kolobnev. Na začiatok marca, a tak do srdca jarnej klasikárskej sezóny, preteky zasadili rok na to. Názov pretekov sa niekoľkokrát menil, posledný raz však v roku 2015 po vytvorení ženskej verzie a po tom, ako UCI povýšila ich status na 1. HC v Europe Tour – najvyššie hodnotenie pre jednorazové cyklistické podujatie, ktoré nie je súčasťou World Tour. Tej sa stalo súčasťou v roku 2017, rok po tom, ako bol do Sieny presunutý aj štart. Najviac víťazstiev na svojom konte má legendárny švajčiarsky cyklista Fabian Cancellara, ktorý ich získal tri a vďaka tomu aj poctu v podobe pomenovania jedného zo sektorovo jeho menom. O jedno víťazstvo menej na svojom konte má len jeden jediný cyklista – tým je stále aktívny Poliak Michael Kwiatkowski.

Trasa

Názov Strade Bianche znamená v slovenčine “biele cesty” a odkazuje tak na dlhé úseky prašných šotolinových ciest, ktoré sú symbolom 184 km dlhých pretekov. Rovnako ako v minulej sezóne aj teraz ich bude presne 63 km rozdelených do 11 úsekov, taliansky settore. Obavu u cyklistov však bude medzi slnkom zaliatymi olivovými hájmi a vinicami predstavovať aj niekoľko prudkých stúpaní.

Keďže trasa je úplne identická ako v minulom roku, prvý sektor uvidíme už na km č. 18. Práve tu by sa mohol zrodiť úvodný únik “najjužnejšej zo severských klasík Európy”. Ďalším veľkým momentom bude stúpanie na Montalcino po 66 kilometroch, na ktoré za Torrenieri plynule nadväzuje piaty a šiesty sektor. Delí ich len kilometer spevnenej cesty, takže tieto okamihy pekne ukážu, ako na tom vlastne favoriti sú. Vôbec najnáročnejšiu úlohu v celej Strade Bianche zohrávajú siedmy a ôsmy sektor. Prvý z nich s dĺžkou 9,6 km prevedie cyklistov cez veľkolepé kopce Crete Senesi. Druhý je dlhý 11,5 km, pričom sa nesie v neustálom rytme stúpania a klesania.  Výsledkom tejto fázy pretekov bude zaiste značná selekcia pola.

Zostávajúce tri sektory v záverečných 25 km sú síce kratšie, no na náročnosti neuberajú. Každý z nich obsahuje strmé stúpanie, pričom ten stredný so sklonom 15 % v Colle Pinzuto  sa často stáva vybraným miestom pre rozhodujúce úniky. Po poslednom sektore v Le Tolfe s gradientmi dokonca o hodnote 18 % zostáva do Sieny na asfalte už len 13 kilometrov. Kto tu zotrvá,  bude môcť zabojovať o víťazstvo. Ak by sa tak podarilo väčšej skupinke, vedzte, že Bianche sa i tak skutočným šprintom nikdy nerozhoduje. O slovo sa totižto v úzkych a fanúšikmi preplnených uliciach Sieny vždy prihlási Via Esterna de Fontebranda. Stúpanie, ktoré kilometer pred cieľom začína na 9 %, ale 500 m pred páskou dosahuje neuveriteľných 16 percent. Vďaka nemu je finále Strade Bianche aké je, napínavé a vždy nezabudnuteľné.

Favoriti

Minulý rok zažili cyklisti na Strade Bianche asi najhoršie podmienky v dvanásťročnej histórii pretekov. Teplota tesne pod nulou, mokro a blato premenili taliansku klasiku na cyklokros. Veď napokon, vyhlásený cyklokrosár Wout Van Aert sa aj na pódium dostal. Opakovať sa to však nebude, predpovede na druhú marcovú sobotu v Toskánsku totižto hlásia krásne slnečné počasie.

Štart minuloročného víťaza Tiesja Benoota bol veľkým otáznikom. Na Omloop Het Nieuwsblad si pri páde zranil koleno, no napokon sa na štart postaví. Z tria najlepších v minulom ročníku na toskánskych cestách opäť uvidíme aj Wouta Van Aerta v tíme Jumbo-Visma. V minulosti tu dokázal uspieť aj Zdeněk Štybar, Deceuninck Quick-Step však do Talianska smeruje s dvomi lídrami. Tým druhým bude debutant na týchto pretekoch Julian Alaphilippe, ktorý sa so svojím českým spolujazdcom pokúsi pozdvihnúť modré farby svojho tímu najvyššie aj v štvrtej klasike tejto sezóny. Tradične namotivovaný bude taktiež Belgičan Greg Van Avermaet, ktorý už na Strade finišoval dvakrát druhý a celkovo sedemkrát v prvej desiatke. Pozor si ale bude treba dávať aj na tretieho muža z roku 2017 Tima Wellensa, ďalej Gianniho Moscona, Baukeho Mollemu či Alexeja Lucenka, ktorí majú všetci potrebný motor na to aby ušli a ostatní ich už nedobehli. Zvedaví však rozhodneme budeme aj na výkony ďalších jazdcov, na štarte uvidíme napr. Vincenza Nibaliho, Gerainta ThomasaMaximiliana Schachmanna či dve vychádzajúce hviezdy tímu UAE Team Emirates – Tadeja Pogačara a Jaspera Philipsena.

Zostrih posledného ročníka: