Philippe Gilbert: Stvorený pre klasiky

Foto: Presse Sports / Offside

Philippe Gilbert

Dátum narodenia: 5. júla 1982
Národnosť : Belgicko
Výška : 179 cm
Váha : 69 kg
Profesionálne víťazstvá : 72

Profesionálne tímy:

2002 – 2008 Francaise des Jeux (dnes Groupama-FDJ)
2009 – 2011  Omega Pharma-Lotto (dnes Lotto-Soudal)
2012 – 2016 BMC Racing Team
2017 (-) Quick-Step Floors

Najväčšie úspechy:

Okolo Flámska 2017
Amstel Gold Race 2017, 2014, 2011, 2010
Národný šampionát 2016, 2011
Majstrovstvá sveta  2012
Grand Prix Québec 2011
Liége-Bastogne-Liége 2011
Valónsky šíp 2011
Strade Bianche 2011
Clásica de San Sebastián 2011
Il Lombardia 2009, 2010
Omloop Het Volk 2006, 2008 (dnes Omloop Het Nieuwsblad)


Jeden z najlepších klasikárov svojej generácie sa narodil v meste Vervies, neďaleko Liège. Odchovaný valónskym regiónom už od útleho veku dokazoval, že sa v ňom skrýva výnimočný talent. V juniorských kategóriach valcoval konkurenciu a jeho talent nemohol zostať bez povšimnutia. V roku 2002 ho ako 20-ročného angažoval tím La Française des Jeux, dnes známy ako Groupama-FDJ pod vedením Marca Madiota, ktorý videl v Belgičanovi veľký potenciál. Gilbert vyhral juniorský ardenský tripych a v nasledujúcom roku prešiel k profesionálom. Prvý rok bol pre Gilberta hlavne veľkou školou a spoznávaním veľkej cyklistiky, no dokázal si pripísať dva pódiové umiestnenia.

Druhú sezónu ako profesionál načal Gilbert fantasticky, keď si hneď v úvodných pretekoch na Tour Down Under pripísal prvé profesionálne víťazstvo, keď v tretej etape zdolal aj obávaného šprintéra Robbieho McEwana a v celkovom poradí skončil štvrtý. Rýchle nohy ukazoval aj v hromadných dojazdoch a zaujal na Miláno-San Remo, kde bol v hlavnej skupine bojujúcej o víťazstvo, v šprinte však skončil v obrovskej konkurencii na 14. mieste.

O rok neskôr si pripísal Gilbert na konto už päť víťazstiev, z toho najväčšie v etape 4 dni Dunkquerqe, kde v jednej etape porazil aj terajšieho športového riaditeľa tímu BORA-hansgrohe a bývalého slovenského reprezentanta Jána Valacha. Azda najlepším výsledkom v sezóne bolo však šieste miesto na Miláno-San Remo, kde porazil aj Toma Boonena. Okrem toho si odkrútil aj premiéru na Tour de France.

Prielomový bol pre Gilberta rok 2006. Tam potvrdil svoje klasikárske ambície, keď triumfoval hneď v úvodnej klasike sezóny Omloop Het Volk (dnes Omloop Nieuwsblad). Na Le Samyn skončil druhý a na druhej priečke skončil aj na domácom šampionáte, kde opäť nechal za sebou aj Toma Boonena. Na Critérium Du Dauphiné sa mu podaril husárky kúsok, keď v druhej etape vyhral o neuveriteľných päť minút a devätnásť sekúnd.

Nasledujúca sezóna nebola pre Gilberta vôbec dobrá, pripísal si len jedno jediné víťazstvo. Všetko to bolo spôsobené nepríjemnosťou, ktorou bolo rakovinotvorné zmanienko na jeho stehne. Kvôli tomu sa Gilbert nestihol pripraviť stopercetne, jeho najlepším výsledkom v roku 2007 bolo ôsme miesto na majstrovstvách sveta.

Motivovaný však vstúpil do novej sezóny, kde už vo februári ovládol španielske jednorazovky Trofeo Mallorca a Trofeo Sóller a na tieto dve víťazstvá nadviazal druhým triumfom na Omloop Het Volk a víťazstvom na Le Samyn. Marec bol pre Gilberta fantastický. Okrem spomínaných víťazstiev na belgických klasikách skončil na pódiu počas Miláno-San Remo a druhú priečku obsadil na Brabantskom šípe. V závere sezóny si pripísal ešte jedno klasikárske víťazstvo na pretekoch Paríž-Tours.

Do roku 2009 bol Gilbert iba talentovaným a potenciálnym klasikárom, avšak práve sezóna 2009 všetko zmenila. Nielen, že prestúpil do silného domáceho tímu Silence-Lotto (dnes Lotto-Soudal), ale hlavne sa zaradil medzi najväčšie klasikárske hviezdy. Gilbertovi síce nevyšlo Miláno-San Remo, no na ďalších klasikách sa zaradil medzi špičku a súperom začal naháňať strach. Tretí skončil na monumente Okolo Flámska a štvrtý na Amstel Gold RaceLiége-Bastogne-Liége. Rovnako vyhral aj svoju prvú etapu na Giro d´Italia a opäť skončil na druhom mieste na domácom šampionáte. Záver sezóny však priniesol Gilbertovi dovtedy najväčší úspech kariéry. Podarilo sa mu triumfovať na monumente Giro di Lombardia ako prvému Belgičanovi po dlhých 29 rokoch.

Neustále zlepšujúci sa Gilbert bol hladný po úspechoch a víťazstvách aj v roku 2010. Každý už vedel, že si musí na talentovaného Belgičana dávať pozor. Gilbert začal klasikársku sezónu deviatym miestom na Miláno-San Remo, potom však prišli veľké chvíle rodáka z Verviersu. Tretie miesto obsadil na Gent-Wevelgem a monumentoch Okolo Flámska a Liége-Bastogne-Liége. Okrem toho skončil v desiatke na Brabantskom aj Valónskom šípe. Jeho najväčší výsledok jarnej sezóny bolo pochopiteľne prvé víťazstvo na Amstel Gold Race. V druhej polovici sezóny si pripísal dve etapové víťazstvá na Vuelte, no a fantastickú sezónu podčiarkol obhajobou titulu z monumentu Giro di Lombardia.

To čo prišlo v nasledujúcom roku, nikto len tak nezabudne. Gilbert predviedol sezónu, ktorej se odvtedy priblížil len Peter Sagan a pripomenul časy Eddyho Merckxa. Gilbert vyhral všetko na čo siahol a na konci sezóny svietilo na jeho konte neuveriteľných 18 víťazstiev, čo je na klasikára naozaj ohromný počin. Gilbert vyhral najprv v marci Strade Bianche, mesiac na to pridal  víťazstvo na Brabantskom šípe a kompletný ardenský tryptych a víťazstvá na Amstel Gold Race, Valónskom šípeLiége-Bastogne-Liége. Konečne sa dočkal aj vytúženého dresu pre majstra Belgicka, ktorý pokrstil víťazstvom hneď v prvej etape Tour de France. Gilbert sa nenabažil víťazstiev ani po Tour de France. Vyhral etapu na Eneco Tour, domáci šampionát v časovke a na záver sezóny si pripísal ďalšie prestížne klasikárske skalpy z pretekov Clasica de San Sebastián a Grand Prix Québec.

Len ťažko mohol niekto predpokladať, že sa Gilbert dočká ešte lepšej sezóny, akou bola tá v roku 2011. Hneď tá nasledujúca sa však vyvíjala na začiatku veľmi zle. Gilbert prestúpil po skvelých rokoch kariéry z tímu Omega Pharma-Lotto do amerického tímu BMC. Jeho nový zamestnávateľ si sľuboval určite podobné výkony ako v minulom roku, Gilbertove prvé víťazstvo však prišlo až v septembri na Vuelte, kde triumfoval dvakrát a naštartoval sa fantasticky. Práve nevydarený rok 2012 paradoxne v úplnom závere priniesol pre Gilberta najväčšie víťazstvo kariéry. Na stúpaní Cauberg, známom z pretekov Amstel Gold Race Gilbert absolútne deklasoval konkurenciu a získal dúhový dres majstra sveta na Svetovom šampionáte vo Valkenburgu.

Rok 2013 asi môžeme označiť za najhorší v kariére Phila Gilberta. Ako jeden z najlepších klasikárov sveta, oblečený v dúhovom drese, dúfal v čo najviac víťazstiev. V ikonickom drese však vyhral len jeden jediný raz, v dvanástej etape španielskej Vuelty.

Nasledujúci rok už prekliatie dúhového dresu pominulo a Gilbert začal opäť víťaziť. Vyhral po tretíkrát obľúbené Amstel Gold Race, kde opäť raz rozhodol na Caubergu. Tomuto víťazstvu predchádzal aj jeho druhý triumf na Branbatskom šípe. Výborné výsledky dosiahol na monumentoch Liége-Bastogne-Liége a Il Lombardia, kde skončil do desiatky, rovnako tak na majstrovstvách sveta. Sklamaný bol však určite Gilbert z neúčasti na flámskych klasikách, kde tím uprednostnil ako lídra Grega Van Avermaeta.

Sezónu 2015 rozhodne nemôže Gilbert hodnotiť ako vyslovene neúspešnú, no chýbalo jej väčšie víťazstvo. Gilbert si pripísal dve víťazné etapy na Gire. Okrem toho však stojí za povšimnutie len druhé miesto z klasiky San Sebastian a tretie miesto z Brabantského šípu.

Výsledková stagnácia šampióna Gilberta pokračovala aj v roku 2016, kde prakticky jediným víťazstvom, ktoré stojí za zmienku, bol triumf na domácom šampionáte, okrem toho sa však Gilbert výsledkovo trápil a škrípalo to aj v tíme, kde sa nezhodol s Gregom Van Avermaetom, jasným lídrom na dláždené klasiky. To všetko vyvrcholilo Gilbertovým odchodom do tímu Quick-Step Floors na sezónu 2017.

V domácom tíme Gilbert výrazne ožil a bol to opäť ten nepolapiteľný Belgičan z minulosti, aj keď už mal takmer 35 rokov. Klasikárska sezóna bola pre Gilberta ako sen, v nabitej zostave Quickstepu aj s Tomom Boonenom, dokázal byť druhý na E3 Harelbeke a Dwaars Door Vlaanderen, vyhral etapu a celkovú klasifikáciu na Tri dni de Panne a potom prišiel sen v podobe vytúženého víťazstva na pretekoch Okolo Flámska, ktoré mu dlho unikali. Gilbert vyhral nádherným sólom, keď útočil už vyše 90 kilometrov pred cieľom. Po ňom pridal ešte štvrtý triumf na obľúbenom Amstel Gold Race, aj keď už bez finišu na Caubergu, a to všetko v drese národného šampióna.

Ardenský diviak, ako znie Gilbertova prezývka, vstúpil s rokom 2018 už do svojej 16. profesionálnej sezóny. V nej je naďalej členom najsilnejšieho klasikárskeho zloženia Quick-Step Floors, ktor=e v jarnej časti absolútne dominovalo. To sa už však nedá povedať o samotnom 35-ročnom Philippovi, ktorý finišoval síce na Omloop Het Nieuwsblad piaty, na klasikách Le SamynE3 Harelbeke druhý za svojím parťákom Nikim Terpstrom, či tretí na Okolo Flámska, ale víťazstvo mu stále chýba. Aj preto je Philippovi Gilbertovi posledným víťazstvom zatiaľ druhá etapa Tour de Suisse z roku 2017, kde porazil aj Petra Sagana.