Paul de Vivie - technik mág, ktorý zmenil nielen Tour de France

Foto: roadcyclinguk.com

Tour de France a cestnú cyklistiku netvoria len cyklisti a ich tímy. Tvoria ju aj „obyčajní“ ľudia. Jedným z takých bol aj Paul de Vivie. Nikdy nepretekal, napriek tomu iba málokto ovplyvnil rannú cyklistiku tak výrazne, ako on.

Cyklisti dnes nielen na Tour de France, ale aj ostatných Grand Tours absolvujú každoročne niekoľko ikonických stúpaní a smerujú prakticky až k nebesiam. To by však nebolo možné bez inovácie, bez ktorej si už dnes síce nevieme bicykel ani len predstaviť, no kedysi bola skôr ojedinelosťou. Tým vynálezom je, samozrejme, prehadzovačka. Tú úplne prvú zostrojil pred viac ako 110 rokmi nadšenec jazdy na dvoch kolesách Paul de Vivie. Výnimočný svojím majstrovstvom a záujmom o mechanizmy z celého sveta, priatelia mu vymysleli prezývku Vélocio. A že sa tento Francúz z departmentu Vaucluse do bicyklov vyznal.

Jeho životný príbeh, ktorým zásadne (nie hneď, ale už za niekoľko rokov) zmenil svet cyklistiky, sa začal ešte pred jeho návštevou anglického mesta Coventry – koncom 19. storočia centra výroby bicyklov. So svojím priateľom vyrazil na 100-kilometrový cyklovýlet náročným terénom, ktorý chceli absolvovať do šiestich hodín. Pri ňom pochopil, že potrebuje lepší bicykel. Vivie sa zameral na cyklistický biznis, popritom sa stal šéfredaktorom časopisu Le Cycliste. Začal dovážať najkvalitnejšie bicykle z Anglicka a k tomu roku 1889 vyrobil aj svoj vlastný, s názvom Gauloise.

Keď však jedného dňa stúpal na vrchol Col de la République (vôbec prvé stúpanie na Tour de France z roku 1903) a poľahky ho predbehol jeden z jeho čitateľov, musel konať. Začal premýšľať nad dokonalejším strojom do kopcov. Vedel, že ak bude zadné ozubené koliesko väčšie, bude sa šliapať ľahšie, zatiaľ čo na rovine bude mať nevýhodu. Takto sa zrodil nápad na prvú prehadzovačku. Vélocio dozadu umiestnil dve ozubené kolieska, dopredu dva prevodníky. Zmeniť prevod sa však dalo iba pri zosadnutí a ručnom prehodení reťaze na požadované kolieska. V roku 1906 predstavil svoju prvú skutočnú prehadzovačku. Nedal si ju však patentovať, preto za tento veľký vynález vo svete cyklistiky získal iba symbolickú finančnú odmenu.

Aj samotní cyklisti boli touto novinkou ohromení. No zatiaľ čo už Paul de Vivie cestou na Col de la République s úsmevom predbiehal iných cyklistov, zakladateľ a riaditeľ Tour de France Henri Desgrange inováciu rázne odmietal. Názor nezmenil ani po zaujímavom teste, keď profesionálny cyklista Edouard Fischer s jediným prevodom prehral preteky na 200 km s výbornou cyklistkou Marthe Hesseovou (mala prevody tri a k tomu jednu z prvých mechanických prehadzovačiek).

„Tlieskam tomuto experimentu. No stále si myslím, že menenie prevodov je vhodné iba pre ľudí nad 45 rokov. Nie je lepšie vyhrať iba zásluhou svojich svalov, ako zásluhou prehadzovačky? Povedzme, že to bola úspešná skúška – ten vynález pomôže našim starým rodičom. Ja budem vždy jazdiť iba na jednom prevode!“

Práve vďaka neoblomnému Desgrangovi sa prehadzovačky na najslávnejších pretekoch dlhé roky nesmeli používať.

A čo sa týka prehadzovačiek. Aj keď prvé prototypy výrobcovia rýchlo zdokonaľovali, stále pri tom používali rovnaký princíp, s ktorým prišiel de Vivie. Ten zomrel vo veku nedožitých 77 rokov. Je pochovaný blízko Lyonu, v St. Étienne podľa neho pomenovali jednu z ulíc a v roku 2003 na stopäťdesiate výročie jeho narodenia slávnostne odkryli pamätník na jeho obľúbenom Col de la République. Ešte aj dnes si môžete jeho vynález, ktorým sa do histórie cyklistiky zapísal veľkými písmenami, pozrieť v známom Múzeu umenia a priemyslu v St. Étienne.