Ondrej Glajza - muž, ktorý preslávil cyklokros na Slovensku

Foto: cxsvk

Cyklokros je cyklistickou disciplínou, ktorá sa v samostatnom Slovensku neteší takej obľube, akú by si zaslúžila. Priamo tomu zodpovedajú aj výsledky, keď naši reprezentanti nedokážu konkurovať svetovej špičke a vo vzájomnej konfrontácii sa umiestňujú na chvoste výsledkovej listiny.  Nebolo tomu tak ale vždy a rovnako ako aj v iných sférach, priaznivejšiu situáciu sme zažívali za Československej socialistickej republiky. Tá bola v osemdesiatych rokoch v cyklokrose veľmocou. Jediný titul majstra sveta, hoci amatérsky, dala aj Slovákovi. Volá sa Ondrej Glajza a v súťažení pokračuje aj dnes, kedy má 52 rokov a najlepším slovenským cyklokrosárom je jeho syn.

Na Česko-Slovensko veľa športových priaznivcov rado spomína. Nie nadarmo, veď za neho náš šport dosiahol celú radu veľkých úspechov. Či tomu vďačil najmä za dôraz na systematiku športových odvetví socialistickým režimom alebo iným faktorom, to by bolo predmetom inej polemiky. Nás však v tomto prípade najviac zaujíma, že za socialistického režimu sa 22. marca 1966 v Poprade narodila legenda slovenského cyklokrosu a muž, ktorý ho v našej malej krajine najviac preslávil – Ondrej Glajza.

Chlapcov talent, ktorý sa cyklistike venoval odmalička v okolí Popradu na ceste i teréne, tréneri rýchlo objavili. Dlho na seba nenechali čakať ani úspechy, a to aj tie za hranicami. Pozornosť sveta na seba totižto upriamil už keď mal  18 na majstrovstvách sveta juniorov v holandskom Osse, na ktorých sa stal šampiónom. Vďaka juniorským úspechom bol v seniorskej kategórii zaradený do hviezdneho reprezentačného výberu, v ktorom dokázal naďalej neochvejne čeliť silnej konkurencii, i keď bol Slovák. Na Slovensku sa totižto cyklokrosu venovala iba hŕstka nadšencov, skôr z nudy ako zo záľuby. Medzi mužmi pobral najskôr v roku 1985 na majstrovstvách republiky striebro, ale už v rokoch 1986 a 1988 bol zlatý, čo boli výborné predpoklady na to, aby uspel aj na medzinárodnej scéne. Na scéne, na ktorej bolo v 80. rokoch Česko-Slovensko cyklokrosovou veľmocou. Veď Ondrejovi kolegovia z reprezentačného tímu brali vtedy každým rokom z vrcholných podujatí amatérskeho ranku cenné medaily. Seniorskými majstrami sveta sa v uvedenom období stali Miloš Fišera (1981, 1982), Radomír Šimůnek (1983, 1984, ten dokonca aj medzi profesionálmi v roku 1991) a Karel Camrda (1988).

Chvíľa Ondreja Glajzu prišla v roku 1989, aj keď to tak spočiatku nevyzeralo. Na majstrovstvách Česko-Slovenska na severozápade Čiech v meste Žatec totižto vtedy 22-ročný Popradčan národný titul neobhájil, keď ho porazil práve Karel Camrda. No už o dva týždne prišla kompenzácia v podobe víťazstva z kategórie najväčších. Majstrovstvá sveta amatérov v cyklokrose sa totižto 28. januára konali vo francúzskom Pontchâteau a v 24,96 km dlhých pretekoch sa stal na radosť všetkých Slovákov majstrom sveta práve Ondrej Glajza pred dvojnásobným amatérskym šampiónom a neskorším profesionálnym víťazom Radomírom Šimůnekom a Švajčiarom Rogerom Honeggerom.

Ondrej Glajza tak dosiahol niečo, čo sa ešte nepodarilo žiadnemu Slovákovi. Dúfal však v niečo viac. Chcel si cyklistikou zarábať, a keďže u nás bol vtedy prestup k profesionálom stále ešte veľmi problematický (stále závisel od rozhodnutia funkcionárov), vidina lepších podmienok športu ho v máji 1989 doviedla k rozhodnutiu emigrovať do Západného Berlína. Život „emigranta“ však netrval dlho a keď sa v novembri 1989 uskutočnila v Česko-Slovensku „nežná“ revolúcia, vrátil sa. Na margo svojho odchodu neskôr povedal: „Keby som bol vedel, že príde k zmene režimu, nikdy by som neodišiel“… Po svojom návrate do vlasti tak pokračoval v pretekaní medzi najlepšími profesionálmi v kategórii Elite. Absolvoval dva svetové šampionáty, v roku 1990 obsadil 27. a o rok neskôr solídne 13. miesto.

Keď už potom uvažoval o ukončení bohatej aktívnej kariéry, dostal od Slovenského zväzu cyklistiky ponuku, aby trénersky viedol cyklokrosovú reprezentáciu. Tak sa aj stalo a na tejto pozícii pôsobil v rokoch 1993 – 1999. Niekto by si pomyslel, že potom už svoju kariéru ukončí, no mýlil by sa. Ondrej Glajza nie a nie dať zbohom koníčku a povolaniu. Ako člen cyklistického klubu UNITREK Bike Team Poprad a iných tímov neskôr naďalej pretekal a preteká v kategórii veteránov v cyklokrose a horskej cyklistike. Bral to však už skôr ako záľubu, pretože viac času ako tréningu venoval podnikaniu. Taktiež sa venoval výchove svojho syna Ondreja Glajzu ml., ktorý sa mu narodil v roku 1994. Ten je dôkazom, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Stal sa tiež nádejným cyklistom, pre ktorého je doménou cyklokros. V roku 2018 sa stal po prvý raz majstrom Slovenska v tejto terénnej disciplíne, pričom v Banskej Bystrici prekazil dlhú šesťročnú hegemóniu Martina Haringa. Na tomto šampionáte sa zúčastnil v kategórii Masters B vo veku 52 rokov v drese Horal Cyklomax aj jeho otec a svojím víťazstvom dokázal, že čo sa Glajzovcov týka, ide o svetový unikát.