Najzaujímavejšie svetové stúpania: 2. Mauna Kea alebo najťažšie stúpanie na svete

Foto: hawaii-forest.com

Mauna Kea z pláže Waikoloa

Krajina: Havaj, USA
Dĺžka: 92 (podľa climbbybike.com 88,64 km)
Nadmorská výška štartu: 0 metrov
Vrchol: 4192 metrov
Prevýšenie: 4192 metrov
Priemer: 4,7 %
Maximum: 20 %

Každý z nás sa už stretol so stúpaním, ktoré ho svojou dĺžkou, obtiažnosťou, no niekedy aj obidvomi týmito atribútmi ohromilo. Či už sa nachádza vedľa vášho domu, alebo na úplne inom konci sveta, na tom teraz nezáleží. My sme sa totižto v pokračujúcom seriáli najzaujímavejších stúpaní pozreli na kopec, či skôr horu, o ktorej mnohí hovoria, že je tým najťažším stúpaním na našej Zemi, aké sa dá absolvovať a ukrýva sa poriadne ďaleko. Veď presvedčte sa sami a zoznámte sa s neaktívnym vulkánom Mauna Kea na Havajských ostrovoch, vypínajúcim sa vo výške až 4205 metrov nad morom.

Aby ste celý cyklistický výstup na toto jednoducho monštrum absolvovali, musíte sa dopraviť na pláž Waikoloa, odkiaľ sa Mauna Kea vypína. Ono sa totižto v doslovnom havajskom preklade Biely vrch nezačína na pevnine a nie je len najvyšším vrchom Havajských ostrovov, ale technicky aj najväčším vrchom na Zemi, keďže jeho základňa je ukrytá viac ako 5000 metrov pod hladinou mora. Od nej je to k samotnému vrcholu viac ako 10 000 metrov, od vodnej hladiny k nášmu cieľu 4192 výškových metrov, čo predstavuje neuveriteľných 92 km stúpania – to vyhasnutú sopku pokrytú na vrchole ľadom radí na čelo najdlhších známych stúpaní. Aby sme to zamenili na drobné, výstup na Mauna Kea nesie štvornásobok nárastu nadmorskej výšky slávneho Alpe d’Huez.

Ak chcete na Mauna Kea skutočne vyraziť už z Pláže Waikoloa, budete si musieť poriadne privstať. Celý výstup totižto môže presiahnuť aj 10 hodín, Zo západných brehov Havaja sa pritom veľký sopečný vrch javí ako prehistorické monštrum zakrývajúce slnko. Jeho parametre sú skutočne desivé. Celé stúpanie totižto predstavuje už spomínaných 92 km, počas ktorých sa nachádza len jeden jediný kilometer v zjazde. Zvyšok patrí stúpaniu, s 24 km fázou o 9 %, 12 km segmentom o 12 % a zvlnenou 16 km pasážou o 7 % s vracačkami v 15 %. Potom ešte nasleduje samotný dojazd na vrchol, kde sa nachádzajú dlhé pasáže s 20 % sklonmi, niektoré z nich dokonca na štrku, tak ako je to na Colle delle Finestre , a to všetko pochopiteľne vo vysokej nadmorskej výške. K náročnosti určite pridá aj silný nárazový vietor, ktorý ešte v nižšej polohe ohýba palmy a bičuje vlny.

Biela hora

Ako jeden z ôsmych hlavných ostrovov Havaja, je Veľký ostrov najväčší a Mauna Kea dominuje jeho pozadiu. Misionárom Williamom Ellisom bola táto hora v roku 1823 popísaná ako veľkolepá pyramída, alebo postriebrená kupola veľkolepého chrámu. V havajskej mytológii bol zas jej vrchol považovaný za miesto stretnutia dvoch veľkých božstiev, boha neba Wakea a bohyne zeme Papa, kde sa zem a nebo prvý raz dotkli a z ktorého vyteká všetok život.

Na jednu zo “striech sveta” sa však dá ísť aj inou cestou ako z Waikoloa. Cesta zo samosprávnej jednotky Hilo je síce so svojimi 68 kilometrami o niečo kratšia, no so svojím priemerom 6,1 % aj o niečo náročnejšia. My vám však predstavíme tú strastiplnejšiu a takmer nekonečnú cestu, na ktorej musel z bicykla zliezť už nejeden dobrodruh, ktorý sa jej úpätie takto pokúsil zdolať. Veď prečo by aj nie, keď sa v dávnejšej histórii miestni náčelníci navrch dopravili iba na svojich nohách, bez akejkoľvek podpory či vybavenia. Dokonca aj jeden starý havajský chorál v sebe nesie rozprávanie o ceste kráľovnej Emmy z 19. storočia na vrchol Mauna Kea: „Vyliezla som strmým chodníkom na samí vrchol hory Kukahau’ula, pokračovala som po tejto ťažkej trase, na cestu a cieľ neznáme.“

Z rozmanitej krajiny až na Mesiac

Havaj je úžasný aj z toho dôvodu, že sa tu dokáže meniť 11 z 13 podnebí, ktoré sa na Zemi vyskytujú. Je to tak obrovská dioráma rôznych krajiniek sveta v nepretržitej metamorfóze z jedného kilometra do druhého. Po trinástich kilometroch v nekonečnom stúpaní tak prechádza krajina z podoby tropických pláží k trávnatému porastu so skalami. Prvé kilometre však predstavujú zvládnuteľný trojpercentný sklon. Po 22 km v sedle sa potom odbočuje na diaľnicu Mamalahoa, ktorá predstavuje chvíľkový oddych od vetra, no len kým sa neodbočí na tzv. Starú sedlovú cestu. Nasledujúcich 16 km už sa teší priemeru 6 %, čo by bolo v Alpách jedným z hlavných výstupov, no tu je to len o niečo viac než predjedlo. Pri odbočení pozdĺž hlavnej cesty sa následne scenéria mení na polia zelene. Napravo môžete vidieť Tichý oceán a v diaľke miesto, na ktorom britský objaviteľ James Cook pristál po prvý raz v roku 1778, aby ho pomenoval ‘O’why’he’. Zo Starej sedlovej cesty vedie potom cesta cez tú Novú a začína sa ďalšia časť stúpania. Tá je dlhá 22 km a má prijateľné v priemere 4 percentá. Krajina sa znovu mení, tentoraz v neúrodnú planinu čiernej lávy ako pretrvávajúcich pozostatkov lávy z Mauna Ulu z roku 1969 a z podmanivého prírodného prostredia sa tak razom zjavuje akoby mesačná krajina.

Po takmer sedemdesiatich kilometroch v sedle sa už cesta vo svojej značnej strmosti kľukatí k prvému veľkému opornému bodu – k Návštevníckemu centru Mauna Kea. Prvá časť prístupovej cesty má dĺžku 10 km o priemere 9 %, ale maximá dosahujú až 15 %. Za ňou sa nachádza kráľovská časť celého stúpania – obmedzená štrková cesta k observatóriu na vrchole Mauna Kea. Celkovo to však znamená, že tu ešte stále treba čeliť výstupu 2200 výškových metrov na viac ako 24 km, pričom priemerný gradient dosahuje len niečo menej ako 10 %. Široká cesta prechádza cez neúrodnú krajinu, avšak s vyhliadkou na prírodné krásy naokolo.

Návštevnícke centrum sa nachádza vo výške 2800 metrov, to znamená, že Mauna Kea ešte zďaleka nie je pokorená. Pár metrov odtiaľto sa totižto začína ďalšie utrpenie. Nasledujúca 7-kilometrová pasáž dosahuje viac ako 11 % priemerné sklony a je pokrytá dlhými 20-percentnými štrkovými rampami. Štrk je tu taký drsný a pohyblivý, že cestu nahor od Návštevníckeho centra majú povolené len vozidlá s pohonom 4×4. Všade okolo vás sa zdá, že život to vzdal. Tam, kde predtým boli kvety a kríky, je teraz vzduch príliš riedky, aby tu mohli nejaké rastliny či zvieratá prežiť.

Tak blízko a predsa stále ďaleko

Keď sa dostanete do výšky 3500 nad morom, už niet cesty späť, už to je do cieľa predsa len 7 km, aj keď stále do brutálneho stúpania s častým prevýšením cez 10 percent. Potom gradient opäť narazí na 20 % hodnoty a do cieľa ostáva ešte niečo okolo dvoch kilometrov. Observatórium na vrchole už vidno a zväčša sa od neho odráža jasné slnečné svetlo, keďže hora sa nachádza nad inverznou vrstvou a má údajne vyše 300 bezoblačných nocí v roku. Nasleduje niekoľko serpentín, ktoré vedú aj popri prvej budove observatória, no a potom je to už konečne tu – hlavná budova a s ňou vytúžený cieľ. Náročnosť 92 km dlhého výstupu na “havajskú strechu sveta” si na vlastnej koži skúsil aj člen redakcie britského cyklistického magazínu cyclist.co.uk Peter Stuart, ktorý na tomto úžasnom stúpaní strávil 10 hodín a bol v niektorých úsekoch dokonca nútený zliezť zo svojho bicykla. Či už výstup od pláže Wikoloa na vrchol Mauna Kea pokladáte za to najťažšie, čo naša Zem ponúka alebo nie, toto dobrodružstvo a všetkých tých, ktorí sa ho rozhodli absolvovať, jednoducho musíte rešpektovať.

Zdroj: cyclist.co.uk