Najzaujímavejšie svetové stúpania: 8. Passo dello Stelvio

Foto: italybikehotels.it

Passo dello Stelvio

Krajina: Taliansko
Dĺžka: 24,3 km (z Prata allo Stelvio)
Priemer: 7,4 %
Maximum: 12 %
Prevýšenie: 1808 m
Strava segment

Nachádza sa blízko centra Tirolska – Bolzana v severnom Taliansku a prezývame ho aj Kráľovnou horských ciest. Je to zrejme najlegendárnejšie, najznámejšie a najnavštevovanejšie európske stúpanie, ktoré predstavuje vôbec najvyššiu dláždenú cestu vo Východných Alpách a je druhým najvyšším horským priesmykom celého alpského pohoria. Na vrchol vedú tri cesty, avšak tou najikonickejšou je bezpochyby tá, ktorá vedie z Prata allo Stelvio a má celkovo 48 serpentín. Zoznámte sa s Passo dello Stelvio, cyklistickým obrom medzi obrami, ktorý je vo výške 2758 m n. m. najvyšším bodom všetkých Grand Tours.

Priesmyk Stelvio spája mestečká Bormio a Prato allo Stelvio a jeho základy boli postavené už medzi rokmi 1820 a 1825 Rakúskym cisárstvom. Kedysi bolo stúpanie významným dopravným spojením a strategickým bodom, no po druhej svetovej vojne tento jeho význam opadol. Využitie tak našiel hlavne v športovom odvetví, pričom v druhej polovici storočia ho po motorkároch objavili a ovládli aj cyklisti. Na Giro d’Italia sa objavil po prvý raz v roku 1953, kedy famózny Fausto Coppi porazil Huga Kobleta zo Švajčiarska.

Stelvio sa celkovo na najväčších talianskych cyklistických pretekoch objavilo 13-krát a vždy to bola obrovská šou. Zmiešané pocity z tohto priesmyku priesmykov má aj legendárny Francúz Charly Gaul. V roku 1956 totižto v cieli dolomitskej 17. etapy zo Sondria do Merana, ktorá prechádzala aj cez Stelvio, skolaboval a prišiel do cieľa s vyše šesťminútovým odstupom na víťaza. Napriek tomu však v tomto ročníku slávil celkové víťazstvo. O päť rokov nato sa však na Stelvio vyštveral ako prvý a vedúcu priečku si udržal aj pri zjazde do Bormia. Priam ikonicky pôsobil finiš na Stelviu v roku 1965. Cyklisti museli prejsť cestou medzi strmými stenami snehu a ľadu, ktorú pred nimi vytesali snežné pluhy. Len tristo metrov pred vrcholom im cestu zatarasil zosuv, jazdci preto museli zo svojich bicyklov zoskočiť a bežať so svojimi bicyklami cez sneh až po cieľovú čiaru. Zo životného víťazstva sa vtedy radoval Graziano Battistini, ktorý sa stal aj prvým víťazom špeciálnej prémie Cima Coppi, ktorá označuje najvyšší bod celých pretekov. Posledný raz sme Stelvio na trase Gira videli v roku 2017 pri 16. etape z Rovetty do Bormia, v ktorej triumfoval Mikel Landa.

 

Na Stelvio sa môžete vydať hneď z troch smerov: tým najznámejším je smer už zo spomínaného Prata, potom z Bormia alebo švajčiarskeho Val Müstair cez ďalší priesmyk Umbrail. Priamo z vrcholu môžete navyše podniknúť niekoľko peších vychádzok na okolité vrcholky a taktiež sa kochať výhľadom na najvyššiu horu bývalého Rakúsko-uhorského cisárstva Ortler.

Keď chcete pokoriť tie slávne a ikonické serpentíny zo známych fotografií, musíte teda odštartovať v malom mestečku Prato allo Stelvio (Prad am Stilfser Joch) , ktoré sa nachádza vo výške 915 m n. m. Nič však nebude zadarmo, čaká vás totižto takmer dvojkilometrové prevýšenie a 25 km dlhý kopec. Horské vyhliadky však rozhodne stoja za to.

Prvé kilometre jazdy nie sú zase až tak namáhavé. Medzi stromami cesta pomaly stúpa cez Ponte di Stelvio a Stelvio, po ktorom nesie celé stúpanie aj meno. Keď dosiahnete most nad riekou Trafoi, stúpanie na náročnosti naberie. Na aký taký oddych máte len jeden kilometer pod gradientom 7 %, pretože ďalších 17 km na sever sa teší práve takému priemeru. No ako to už býva, kto si vystúpa, ten si aj zaslúži, a tak na odmenu vo forme prekrásnych výhľadov na okolité vrcholky pri hotely Bella Vista nemusíte čakať vôbec dlho. Stúpanie je možno strmšie, ale predsa ešte neukázalo svoju pravú tvár.


Po 15 km v sedle dosiahnete ďalší orientačný bod. Tým je reštaurácia Rocca Bianca v nadmorskej výške 1861 metrov, čo sa už takmer rovná výške inej európskej legendy – Mont Ventoux. Napriek mnohým prejdeným serpentínam je však typická vlásočnicová sekcia so skalnatými ohybmi stále na obzore. To sa však náhle zmení, pretože pred očami sa vám po prejdení krátkej rovinky zjaví hrozivo vyzerajúca skalná stena.

Skôr ako sa spamätáte, už ste na najťažšej pasáži celého stúpania, ktoré máte ako na dlani. Finálnu časť charakterizujú betónové stĺpiky naľavo a skaly napravo. Po niekoľkých ďalších kilometroch si len tí najväčší nadšenci cyklistiky pri prvej pravotočivej serpentíne uvedomujú, že vedie k jednému z najslávnejších stúpajúcich úsekov na našej planéte. Zrazu sa vám priamo pred nosom naskytne samotný pohľad na vrchol za Hotelom Franzenhöhe. Nachádzate sa za serpentíniou č. 24, takže 23 ich je ešte pred vami a s nimi celkovo viac ako 600 výškových metrov, ktoré treba absolvovať.

Výhľady na okolitú prírodu a jej poklady nech sú pre vás inšpiráciou do ďalšieho boja. Priemerné prevýšenie je tu stále viac než 8 % a ak stratíte svoje tempo, určite vás poteší, že séria po sebe nasledujúcich serpentín je čoraz bližšie a bližšie. Tie pôsobia totižto ako balzam na vaše nohy a celé stúpanie výrazne uľahčujú. Je však len malá šanca, že sa tu ocitnete sami, pretože dennodenne nahor okrem cyklistov putuje aj mnoho motoriek a osobných áut. Už však len niekoľkokrát vysadnete zo sedla, pozatáčate riadidlami doľava, doprava a ste v cieli! V ňom by ste možno ocenili pokoj, avšak realita je úplne iná. Na vrchole Passo dello Stelvio sa to totižto veľmi často podobá preplnenému námestiu, najmä keď vyjde počasie. Najväčší pozičný súboj  sa pochopiteľne vedie o fotku pri informačnej tabuli vrcholu.

To však ani zďaleka nemusí byť bodka za vaším dobrodružstvom. Z priesmyku si totižto môžete urobiť hneď tri zaujímavé prechádzky. Tá najkratšia a najklasickejšia vedie k reštaurácii Tibet (2763 m n. m.), odkiaľ sa ponúkajú slávne výhľady na serpentíny zhora. Druhou možnosťou je Rifugio Garibaldi (2 845 m n. m.). Odtiaľto sa dá pokračovať ďalej po hrebeni na Rötlspitz alebo Punta Rosa (3 026 m n. m.), a to všetko s perfektnými výhľadmi na Ortler. Tretia turistická trasa predstavuje napokon výstup na horu M. Scorluzzo (3 094 m n. m.), na ktorej svahoch nájdeme aj vojenské opevnenie z druhej svetovej vojny. Pre zjazd zo Stelvia si následne môžete zvoliť rovnakú trasu, akou ste prišli, prejsť cez priesmyk Umbrail do Švajčiarska, alebo pokračovať ďalej do Bormia.

Ak by ste sa rozhodli priesmyk Stelvio navštíviť vedzte, že kvôli svojej nadmorskej výške je otvorený len od júna do septembra.Na počasie si však treba dávať pozor aj v lete.  No a napokon zabúdať netreba ani na uzáveru priesmyku na jeden deň koncom augusta, kedy sa na vrchol vyberie počas Stelvio Bike Day aj niekoľko tisíc cyklistických nadšencov naraz.


Priesmyk Passo dello Stelvio poznajú veľmi dobre aj motoristi. Pri hľadaní najlepšej cesty pre jazdu autom v Európe si ho dokonca vybrali aj protagonisti známeho seriálu Top Gear. Talianske stúpanie sa však muselo skloniť pred horským diaľničným prechodom Transfăgărăşan v Rumunsku.