Najzaujímavejšie svetové stúpania: 7. Grossglockner

Foto: © Arto Hakola

Grossglockner – Edelweissspitze

Krajina: Rakúsko
Dĺžka: 21,4 km
Priemer: 8,3 %
Maximum: 11,9 %
Prevýšenie: 1766 m
Strava segment

Hornatá rakúska krajina je domovom mnohých panoramatických výhľadov z majestátnych štítov či stúpaní. Jej najvyšším vrchom je Grossglockner vo výške až 3798 metrov, no a práve pod ním priamo v srdci Álp sa nachádza jedno z najkrajších a aj najvyhľadávanejších rakúskych stúpaní, ktoré je súčasťou Grossglocknerskej vysokohorskej diaľnice, v nemčine známej ako Grossglockner Hochalpenstrasse. Pre osobné automobily cesta spoplatnená mýtom, je so svojimi nezabudnuteľnými výhľadmi i parametrami hotovým rajom pre cyklistov aj motorkárov.

Rovnomenné stúpanie Grossglockner je veľkou výzvou pre mnohých milovníkov dvoch kolies. Dopravíte sa ním do nadmorskej výšky 2556 m, no v skutočnosti môžete ísť ešte o niečo vyššie. Na konci cesty sa totižto nachádza vyhliadka Edelweißspitze vo výške 2571 m n. m.  Grossglocknerská vysokohorská diaľnica je vôbec najvyššie položenou cestou Rakúska, hneď za rohom malebného jazera Zell Am See-Kaprun, ktorá spája Heiligenblut s dedinkou Fusch. Náš cieľ Grossglockner je vlastne o niečo vyšší ako Mont Ventoux a rovnako tak ohromný.

Existuje niekoľko možných ciest na Grossglockner. Tá najznámejšia vedie od severu smerom na juh a začína sa od obce Fusch. Táto trasa obsahuje taktiež 1,8 km dlhú dláždenú vedľajšiu cestu už na spomínaný Edelweißspitze z Fuscher Törl (2428 m n. m.), kde stojí pamätník na pamiatku tých, ktorí pri stavbe cesty v 30. rokoch 20. storočia zahynuli. V 10 % sklonoch nie je táto vedľajšia cesta ľahkým orieškom, ale krátku sériu serpentín je ešte ťažšie zozjazdovať. Rozhodne však ide o hodnotný bonus.

Celý výstup predstavuje 21,4 km, počas ktorých prekonáte 1766 výškových metrov, a to pri priemernom prevýšení 8,3 %. Na trase je možnosť krátkeho zostupu k jazeru Fuscher, vďaka ktorému následne absolvujete niekoľko extra kilometrov na Hochtor, najvyšší vrchol Národného parku Gesäuse. Avšak než sa tak rozhodnete, určite si najskôr absolvujte celé vyše dvadsaťkilometrové stúpanie na Edelweißspitze.

Na začiatok sa môžete rozohriať na mierne rovinatejšej ceste, pretože už na začiatku samotného stúpania vás čakajú sklony v 10 % priemere. A hoci je táto krásna cesta spoplatnená len pre automobily, treba spomenúť, že na Ferleitenskej mýtnej stanici si len za 2 € môžete kúpiť lístok, vďaka ktorému vám čas výstupu aj zmerajú. Touto symbolickou finančnou sumou pochopiteľne investujete do údržby komunikácie. Od tohto bodu si už veľmi neoddýchnete, aj keď na aké také zjednodušenie celého výstupu môžete využiť vonkajšiu stranu serpentín. Tie sú o niečo menej strmšie než tie na Passo dello Stelvio, hoci priemerný gradient je podstatne vyšší. Je však aj konzistentný, a tak ak si nájdete ten správny rytmus a vydržíte v ňom až na vrchol, nebudete mať žiadny problém. Z juhu je zas vstupnou bránou na toto prekrásne stúpanie Heiligenblut. Považuje sa síce za ľahšiu trasu stúpania, no nepravidelnosť ju robí v skutočnosti ťažšou.

Grossglocknerská cesta je otvorená od mája do konca októbra. Sneh je totižto stále prítomným nebezpečenstvom, keď ho tu pokojne nájdete aj v lete. Viacúčelová alpská cesta je ideálna pre organizovanie niekoľkých znamenitých cyklistických podujatí. Amatéri i profesionáli sa bijú o víťazstvo počas legendárnych pretekov na Grossglockner, akými sú napr. Glocknerköni, Okolo RakúskaGrossglockner Bike-Challenge alebo PEAKBREAK.

Grossglockner sa taktiež v minulosti stal cieľovým dejiskom dvoch etáp na Giro d’Italia. Po prvýkrát sa tak stalo ešte v roku 1971 pri víťazstve Pierfranca Vianelliho, no a o ďalších 40 rokov sa z grandiózneho triumfu pred Contadorom tešil venezuelský cyklista José Rujano.

Pre Charlyho Gaula, “Anjela hôr” a víťaza Tour de France 1958, znamenal Grossglockner  začiatok kariéry. Na vrchole stúpania vyhral etapu Okolo Rakúska ako 17-ročný, pričom stanovil rekord etapy. Boli to jeho prvé preteky mimo Luxemburska, prvá veľká hora a taktiež jeho prvé veľké víťazstvo. Zaujímavosťou je, že v tom momente bol ešte stále amatérom so schopnosťou vykonať 65 otáčok pedálmi za minútu, zatiaľ čo Federico Bahamontes a Louison Bobet dokázali spraviť len 50 až 55 otáčok.