Vlani vstupoval do klasikárskej sezóny ako čierny kôň, či dokonca outsider. Michael Valgren sa však dvoma veľkými klasikárskymi víťazstvami zaradil medzi rešpektovaných cyklistov svetového pelotónu a tento rok už si bude dávať pozor na tohto talentovaného Dána úplne každý. 

Michael Valgren, prekvapujúca klasikárska hviezda minulej sezóny a cyklista, na ktorého Dánsko čaká už celú dekádu. Dánsko je malá krajina, ktorej počet obyvateľov je podobný Slovensku, no cyklistika je tam nesmierne populárna. Dáni zbožňujú pretekanie možno viac ako niektoré tradičnejšie cyklistické krajiny.

A práve tento nádejný klasikár sa môže zaradiť nielen medzi najväčšie dánske hviezdy, ale aj medzi tých najlepších jednodňových pretekárov. Vlani šokoval všetkých svojím víťazstvom na Omloop Het Nieuwsblad a klasikársku sezónu vyšperkoval ešte prestížnejším triumfom na Amstel Gold Race. Po úspešnej sezóne však vymenil vrchársky ladenú Astanu za juhoafrický celok Dimension Data, kde sa pokúsi napredovať ďalej.

Vlani si prežil skvelý rok, výhry na Amstel Gold Race a Omloop Het Nieuwsblad – aký dôležitý bol pre teba tento progres?

Minulá sezóna bola ako splnený sen. Vybudoval som si meno vo World Tour a teraz si už ľudia všímajú, že som dobrý cyklista. Po tom som vždy túžil. Vždy som chcel byť najlepší. Ak nedokážem urobiť dobrý výsledok, viem sa s tým zmieriť, ale vždy to chcem aspoň vyskúšať. Takisto som rád, keď môžem pomôcť, pretože aj v tom som dobrý, no chcem mať aj šancu pre seba. Minulý rok som pokročil, som o rok starší, čoskoro budem mať 27 a už nepatrím medzi najmladších. Výhra na Omloope mi dodala veľkú dávku sebavedomia, s ktorou som pokračoval až do majstrovstiev sveta a podarila sa mi aj výborná Tour de France. Na vlaňajšku nebolo nič negatívne, budem sa snažiť pokračovať rovnako aj v tejto sezóne a budem si veriť. Viem, že mám silu a schopnosti byť vpredu na veľkých pretekoch.

Určite sa o teba po minulej sezóne zaujímalo množstvo tímov – prečo si si vybral Dimension Data? 

Mali o mňa veľký záujem a mal som zaujímavý rozhovor so športovým riaditeľom Rolfom Aldagom. Boli to pekné dva roky s Astanou, no mal som pocit, akoby tomu niečo chýbalo. Tento tím sa o mňa mimoriadne zaujímal. Som maniak do cyklistického vybavenia a počul som, že tento rok prechádza tím na bicykle BMC a bude mať to najlepšie vybavenie. Dnešná cyklistika je tak vyrovnaná, že práve tieto rozdiely môžu rozhodovať o úspechu či neúspechu. Dnes je to už skoro ako Formula 1. Práve vybavenie bolo tým hlavným dôvodom môjho prestupu. Trénujem každý deň ako blázon a chcel som mať ten najlepší bicykel.

Koľko profíkov je takých bláznov do bicyklov? Počuli sme sme veľa príbehov o cyklistoch, ktorí si ani nevedia opraviť defekt a bicykle ich vôbec nezaujímajú. 

Čoraz viac a viac z nás sa začína zaujímať o tieto veci. Každý je posadnutý svojím Garminom, aerodynamikou. Každý chce mať to najlepšie. Práve v týchto malých detailoch sa ukrýva víťazstvo. Som presvedčený o tom, že v tom je ten rozdiel, či budete v cieli prvý alebo tretí, štvrtý. A napríklad na konci dlhej Grand Tour vám to dokáže ušetriť energiu, akoby ste išli o jednu celú etapu menej. Veci ako pretekárske kombinézy a aerodynamika robia veľký rozdiel.

Povedz nám niečo o tvojom pozadí –  pochádzaš zo športovej rodiny? 

Moja rodina si vždy zakladala na futbale a hádzanej. Ako dieťa som bol dvakrát národným šampiónom v hádzanej. Takmer som sa dostal aj do národného tímu talentov, dotiahol som to do tretieho zo štyroch kôl, no nakoniec ma nevybrali. Dosť ma to vtedy nahnevalo. Bolo to v lete počas Tour de France a ja som si požičal bicykel od môjho strýka. Začal som na bicykli jazdiť poriadne veľa. Skončil som s futbalom a hádzanou a našiel som si nových priateľov. Našťastie, moji rodičia ma cez víkendy vozili na všetky tie preteky. Ak mám byť úprimný, tak prvých päť rokov som bol dosť zlý pretekár, no bavilo ma to a rodičia si to všimli. Aj oni si našli nových priateľov a bavili sa. Do puberty som sa dostal pomerne neskoro a neskoro som začal aj rásť, no keď som konečne získal nejakú tú svalovú hmotu, tak sa mi začalo dariť. Začal som to brať vážne a povedal som si, že sa môžem stať profesionálom. Až do svojich osemnástich či devätnástich rokov som však o tom vôbec neuvažoval.

Dáni sú pre cyklistiku dosť zapálení – vnímajú ťa už ako veľkú hviezdu? 

Tú vášeň je tam cítiť. Futbal a hádzaná sú veľké športy, no cyklista už tiež. Je tu toľko novinárov a fanúšikov, ktorí sú vášnivými fanúšikmi cyklistiky. Všetko to začalo Bjarnem Riisom, keď vyhral Tour a odvtedy to už len narastá. Cítim, že už som o niečo slávnejší, keď sa vraciam domov do Dánska. Nemôžem sa niekde objaviť bez toho, aby si ma niekto nevšimol.

Hovoril si o tom, že po víťazstvách na klasikách máš viac sebavedomia – ako môžu úspechy na pretekoch ovplyvniť psychiku športovca? 

To je to najdôležitejšie v cyklistike. Ak ste silne mentálne pripravený, porazíte 20 percent protivníkov v balíku. Občas, keď na bicykli trpíte a zrazu tam uvidíte cyklistu, ktorý by tam normálne už nebol, začnete o sebe pochybovať a to vám môže niekedy pokaziť preteky aj napriek tomu, že máte dobré nohy. Všetko je to o sebadôvere a viere vo svoju vykonanú prácu. Keď si začnete veriť, môžete sa posúvať ďalej, a to vám prinesie na konci mnoho príležitostí.

Čo ťa motivuje počas tréningu a pretekania? 

Snažím sa ľudí presvedčiť, že som dobrý, pretože ja viem, že som dobrý. A takisto nechcem ľudí sklamať, pretože viem, že mi veria, takže dostávam sám seba pod tlak, no ten mám rád. Preto som v tomto tíme – aby som vyhrával veľké preteky. Je tu tlak na víťazstvo, no ja som na to pripravený.

Máš zaujímavé výsledky, ale nikdy si nešiel Roubaix. Myslíš si, že nie si ten pravý pre tieto preteky?

Možno niekedy neskôr si to rád vyskúšam. Nerád by som išiel všetky dláždené a zároveň ardenské klasiky. Ak však vynecháte Roubaix, môžete ísť oboje. Možno ak bude tento rok pre mňa naozaj dobrý a vyhrám Flámsko, tak povedzme, že na budúci rok vynechám ardenské klasiky a vyskúšam si Roubaix. A možno aj Giro, ešte som ho nikdy nešiel, no rád by som.

Hlavný cieľ tejto sezóny? 

Preteky, ktoré by som chcel vyhrať je Okolo Flámska – na sto percent. Pristupujem k tejto sezóne podobne ako vlani. Po Austrálii pôjdem na Algarve a potom na otvárací belgický víkend, potom Tirreno a všetky klasiky až po Liège. To je poriadne veľká porcia, od 20. februára až do 28. apríla – dva mesiace pretekania.

Darilo sa ti aj na majstrovstvách sveta, kde si skončil siedmy, takže si počas dlhej sezóny ani nemal veľa času na oddych. 

Mal som vtipnú mimosezónnu časť roka, pretože v novembri som sa oženil. Sezóna mi skončila po majstrovstvách sveta a ja som si zobral tri týždne voľna. No po tých troch týždňoch som sa nezmestil do svadobného obleku, tak som musel dva týždne trénovať, aby som si ho mohol obliecť. Potom sme išli na medové týždne a ja som zase pribral.

Hovoríš, že chceš vyhrať Okolo Flámska, takže neplánuješ byť úspešný na Grand Tour? 

Kiežby som mohol povedať, že to dokážem. Veľmi by som chcel vyhrať aj preteky ako napríklad Paríž-Nice, no pozrite sa na moju stavbu tela. To skrátka nie je možné. Teraz mám 73 kg a keď idem na Tour, tak mám 71 kg. Myslím, že by som ešte mohol zhodiť na 68 či 69, no nemal by som silu. Mal by som síce na to motor, no aj tak si chcem splniť najprv moje sny a ciele. Čo by som naozaj chcel, je vyhrať monument, vyhrať etapu na Tour de France a skončiť na pódiu majstrovstiev sveta.

zdroj: velonews.com