Mark Cavendish: Najlepší a najkontroverznejší šprintér v histórii cyklistiky

Foto: eurosport.co.uk

Mark Cavendish

Dátum narodenia: 21. máj 1985
Národnosť: Veľká Británia
Výška: 175 cm
Váha: 70 kg
Profesionálne víťazstvá: 146

Profesionálne tímy:

2005 – 2006 Team Sparkasse
2007 – 2011 HTC-High Road
2012 Sky Procycling
2013 – 2015 Omega Pharma-Quick Step
2016 (-) Dimension Data

Najväčšie úspechy:

30x víťaz etapy na Tour de France
15x víťaz etapy na Giro d’Italia
Majstrovstvá sveta 2011
Miláno – San Remo 2009
Kuurne-Brusel-Kuurne 2012, 2015
Scheldeprijs 2007, 2008, 2011


Mark Cavendish sa narodil v Douglase na ostrove Man vo Veľkej Británii. Tamojší novinári ho preto zvyknú prezývať „Man from Man“. Záujem o cyklistiku prejavoval už od útleho detstva. Údajne vynikal od svojich trinástich, keď dostal od mamy horský bicykel a dokázal na ňom zdolať všetkých svojich kamarátov. K súťažnej cyklistike ho motivoval aj jeho vzor David Millar, s ktorým sa dokonca aj stretol.

Amatérsku kariéru odštartoval v roku 2005 víťazstvom na MS v dráhovej cyklistike v Los Angeles a následným víťazstvom na majstrovstvách Európy. Takto prišiel k svojmu prvému poloprofesionálnemu kontraktu, ktorý podpísal na jeden rok s nemeckým tímom Sparkasse. V jeho farbách vyhral úvodnú etapu Okolo Berlína a zúčastnil sa aj pretekov Okolo Británie. Práve tie patria k jeho najobľúbenejším podujatiam doteraz.  Aj v nasledujúcom roku sa predstavil na cestách ako člen tímu Sparkasse. V Berlíne zvíťazil dvakrát a v Británii vyhral bodovaciu súťaž. Všimli si to zástupcovia tímu T-Mobile a mladý Brit sa stal ešte v tom istom roku súčasťou tohto celku, za ktorý odjazdil aj nasledujúci rok. Tým sa začala jeho profesionálna  kariéra.

V drese T-Mobilu odštartoval sezónu 2007 viacerými víťazstvami, čo mu prinieslo miestenku na slávnu Tour de France, kde si však aj kvôli pádom nepočínal najlepšie a do cieľa neprišiel. Svoj veľký potenciál však v tomto roku ukázal jedenástimi profesionálnymi víťazstvami, čím sa stal najúspešnejším debutantom v dovtedajšej histórii.

Na úvod roka 2008 najskôr nazrel späť do dráhovej cyklistiky, kde spolu s kamarátom a neskorším víťazom Tour de France Bradleym Wigginsom zvíťazili na MS v dráhovej cyklistike v disciplíne Madison. Na ceste pokračoval v pôvodnom tíme, no už pod názvom Team Columbia. Tím mu vytvoril perfektné podmienky. V dojazdoch mu jeho spolujazdci vytvárali najlepší šprintérsky vlak spomedzi všetkých tímov. Aj vďaka nemu sa z víťazstva v tomto roku tešil dohromady dvadsaťkrát. A neboli to hocijaké víťazstvá. Podmanil si dve etapy na Giro d’Italia a na Tour de France si dokonca pripísal až štyri víťazstvá. Spoločnosť mu v tíme robili mená ako André Greipel, Tony Martin a spomínaný Bradley Wiggins.

Nasledujúca sezóna znamenala zvýraznenie jeho výsledkov. Pripísal si dvadsaťštyri víťazstiev, pričom si ich z Tour de France odniesol neuveriteľných šesť a z Giro d’Italia ďalšie štyri. V roku 2009 však zaznamenal aj jedno zo svojich najväčších víťazstiev, keď ovládol Miláno-San Remo. Vo veľmi tesnom špurte zdolal Heinricha Hausslera. Právom sa tak zaradil medzi najväčšie hviezdy svetovej cyklistiky, no hlavne tie najrýchlejšie, čo potvrdil v nasledujúcich rokoch.

Sezóna 2010 odštartovala menšími problémami, s bolesťou zubov, aj preto ju začal o čosi neskoršie a vynechal taliansku Grand Tour. Namiesto nej sa zúčastnil na Okolo Kalifornie, kde aj v jednej z etáp zvíťazil. Predtým pridal po etape aj v Katalánsku a na Okolo Romandie. Nárast formy mu pribrzdil aj pád. To spôsobilo jeho slabší rozbeh na Tour de France, kde ale počnúc piatou etapou ovládol do skončenia Tour ešte ďalšie štyri a radosť mu priniesla najmä výhra v tej poslednej etape pod víťazným oblúkom na Champs-Élysées, ktorá sa stala jeho dominantou. Túžba vyhrať zelený dres sa mu však nenaplnila, lebo v bodovacej súťaži ho dokázal predbehnúť Alessandro Petacchi. Napriek tomu ho mnohí považovali za najrýchlejšieho muža pelotónu. „Je najrýchlejší zo všetkých,“ povedal v jednom z rozhovorov o rakete z ostrova Man Eddy Merckx. Keďže nezavítal do Talianska, prišiel svoj hlad po víťazstve utíšiť na španielsku Vueltu, kde sa radoval zo štyroch víťazných etáp. Hovoríme o Vuelte, na ktorej obsadil celkové druhé (pred diskvalifikáciou Mosquera tretie) miesto Slovák Peter Velits. Obom k ich úspechom pomáhal aj Martin Velits.

V roku 2011 začal Brit víťazstvom v Ománe a dvakrát na Gire, z ktorého dobrovoľne odstúpil. V Británii ho dokonca vymenovali za člena Rádu britského impéria. Nasledovala Tour de France, ktorá mu okrem piatich víťazných etáp konečne priniesla aj vytúžený zelený dres. Ten získal ako vôbec prvý Brit v celej doterajšej histórii. V jeho kolónke víťazstiev z Tour de France svietilo číslo dvadsať. Tretíkrát v rade okrem toho získal záverečnú etapu Tour, čím prepisoval históriu. Opäť skúsil štart aj na Vuelte, no v tretej etape najskôr kvôli nevyhovujúcemu teplému počasiu odstúpil, aby sa tak mohol ideálne pripraviť na blížiace sa MS v Kodani. Tu si iba ako druhý Brit histórie obliekol dúhový dres. Ten si vybojoval, ako inak, v záverečnom šprinte, ktorý mu zabezpečil kontrolovaním pretekov hviezdny britský tím. Podobne ako na Miláno – San Remo rozhodovali len centimetre, keď tesne prešpurtoval svojho vtedajšieho tímového kolegu Matthewa Gossa. Celkom plodný rok doplnil aj oznámením o čakajúcom prírastku so svojou priateľkou.

S majstrom sveta podpísal dvojročnú zmluvu tím Sky. V jeho farbách sa opäť predstavil na Gire a Tour, kde získal po tri víťazstvá, no nepodarilo sa mu naplniť ambíciu zisku zeleného dresu, o ktorý ho pripravil Peter Sagan. V Londýne sa taktiež konali olympijské hry, ktoré si stanovil za jeden z cieľov. Prekvapujúco však zvíťazil únik a domáci Cavendish skončil až na 29. mieste. V sezóne síce zaznamenal sedemnásť výhier, no to sa úradujúcemu majstrovi sveta málilo a rozhodol sa svoje pôsobenie v tíme Sky ukončiť. Britský tím mal totiž ambície vyhrávať celkovo, čo spôsobilo absenciu väčšej pomoci pre Cavendisha.

Novú sezónu v roku 2013 odštartoval vo farbách Omega Pharma-Quick Step, kde sa aklimatizoval veľmi rýchlo. Hneď na úvod sezóny vyhral etapu v Argentíne a štyri ukoristil aj v Katare, kde vyhral aj celkovo. Na Gire ovládol päť etáp, ku ktorým pridal výhru v bodovacej súťaži. Zvíťazil aj na domácom šampionáte, no na Tour de France ho tentokrát predčil Marcel Kittel a z Francúzska si odniesol iba dve etapy. Do konca sezóny štartoval na pretekoch Okolo Dánska, kde vyhral jednu etapu a zašiel aj na svoje obľúbené domáce preteky Okolo Británie, kde mu patrili tri etapy. Viac ho však ku koncu sezóny potešili správy o posilách do jeho šprintérskeho vláku, ktorý prišli vystužiť Mark Renshaw a Alessandro Petacchi.

V roku 2014 sa britský šprintér zameral najmä na Tour de France, ktorá začínala na ostrovoch a finišovať sa malo v Harrogate. Prípadné víťazstvo by znamenalo aj žltý dres, čo bolo preňho obrovskou motiváciou. Svoju chuť po víťazstvách ukazoval na Tirrene, v Turecku, v Kalifornii a vo Švajčiarsku. V šprinte však spadol a musel francúzsku Grand Tour opustiť. Do konca sezóny už potrebný rytmus nenašiel.

Do novej sezóny vstúpil starý dobrý Cavendish. Celkovo vyhral Okolo Dubaja, Clasica de Almeria a Kuurne-Brusel-Kuurne. Pripísal si tri etapy na Okolo Turecka a štyri na Okolo Kalifornie a prípravu na Tour de France zakončil druhým miestom na národnom šampionáte, kde prekonal na jeho pomery veľmi náročný profil. Opätovné sklamanie mu priniesla znova Tour de France, kde vyhral iba jednu etapu a znova sa nepresadil ani na Okolo Británie. Dokonca si v Británii privodil zranenie, ktoré ho vyradilo aj zo štartu na majstrovstvách sveta.

Rok 2016 odštartoval v nových farbách afrického tímu Dimension Data, ako jeden z najväčších lídrov tímu. Svoje premiérové víťazstvo za tento tím si pripísal v Katare a zvíťazil tam aj celkovo. Prípravu na Tour de France však nemal tak veľkolepú, ako tomu bolo po minulé roky. Vyhral iba jednu etapu v Chorvátsku a v Kalifornii. Opäť skončil druhý aj na domácom šampionáte. Na francúzskej Grand Tour sa karta obrátila a Cavendish, ktorému sa v posledných dvoch rokoch nedarilo, zrazu vyhral štyri etapy. Následne sa zúčastnil aj olympijských hier, kde vybojoval striebornú medailu v omniu. Viac ako druhé miesto na domácom šampionáte a na olympijských hrách ho mrzela porážka na majstrovstvách sveta v katarskej Dohe, kde ho v záverečnom šprinte zdolal Peter Sagan.

Jednou z najhorších sezón bola pre Cavendisha tá v roku 2017. Prvé víťazstvo si pripísal až na Abú Dhabí Tour. Vtedy ešte nevedel, že toto víťazstvo bude jeho jediným v celej sezóne. Samozrejme, jeho príprava smerovala tradične k Tour de France. Tam mal len tie najvyššie ambície s cieľom nadviazať na vlaňajší ročník. Všetko zmaril pád v záverečnom šprinte, z ktorého rozhodcovia a samotný Cavendish, teraz už môžeme s istotou povedať neprávom, obvinili Petra Sagana. Brit musel z podujatia odstúpiť a do konca sezóny už nezaznamenal žiadny výraznejší úspech. Navyše si incidentom so Saganom rozhneval veľmi veľa fanúšikov, keďže bol presvedčený o Saganovej vine, čo mu dodnes vyčíta mnoho ľudí.

Aktuálnu sezónu odštartoval Mark Cavendish etapovým vavrínom na Okolo Dubaja. Absolvoval aj preteky v Ománe, kde však nezvíťazil ani v jednej z etáp. Následne ho postihol pád v prvej etape Abú Dhabi Tour. Nešlo o nič vážne, no preventívne v pretekoch nepokračoval. Mal však opätovnú smolu, keď hneď v nasledujúcich pretekoch Tirreno-Adriatico v tímovej časovke spadol znovu. Vraví sa, že do tretice všetko dobré. V Britovom prípade to ani zďaleka neplatilo. Na klasike Miláno-San Remo Cavendish nespozoroval prekážku v strede vozovky, kde v plnej rýchlosti narazil a pri páde z bicykla spravil salto. Akoby zázrakom vyviazol z tohto hororového pádu bez vážnejších zranení.

Ďalšie preteky absolvoval až v máji na Tour de Yorkshire, ktoré nedokončil. Následne sa presunul do Kalifornie, no taktiež bez lepšieho výsledku. V príprave na Tour de France pokračoval na Okolo Slovinska a Adriatica Ionica Race. Napriek absencii víťazstiev sám vyhlásil, že má vo Francúzsku ambíciu bojovať o zelený dres.

Kontroverzný rýchlik

Mark Cavendish je víťazný typ a zbrane nikdy dopredu neskladá. Je však mimoriadne kontroverznou osobnosťou cyklistiky, čo znásobil incident medzi ním a Saganom v minulom roku. Prvý Cavendishov incident sa stal počas Tour de France v roku 2009, keď bol zbavený bodov na šprintérskej prémii, kde vytlačil na bariéry Thora Hushovda. V štvrtej etape pretekov Okolo Švajčiarska zapríčinil pád troch jazdcov, pričom všetci traja boli kvôli zraneniam nútení odstúpiť. Cavendish v pretekoch pokračoval, dostal 30-sekundovú penalizáciu a pokutu 200 švajčiarskych frankov. Na štarte nasledujúcej etapy dokonca nieľkoko pretekárov protestovalo proti správaniu britského rýchlika. V roku 2013 zapríčinil ťažký pád Toma Veelersa a organizátori exibičného kritéria Boxmeer Criterium dokonca oznámili, že Cavendish nie je na pretekoch vítaný, kvôli jeho správaniu. Ďalší Cavendishov skrat prišiel o rok neskôr, opäť na Tour de France, keď v šprinte, v snahe predbehnúť Petra Sagana, odstrčil Simona Gerransa, ktorý sa porúčal k zemi. Veľkú vlnu nevôle spôsobil Cavendish v omniu na olympijských hrách v Riu, keď skrížil cestu a zapríčinil hororový pád Kórejčana Sanghoona Parka, ktorý bol po páde dokonca v bezvedomí. No a jeho posledný incident majú všetci fanúšikovia svetovej cyklistiky ešte stále v pamäti. Počas štvrtej etapy Tour de France, sa pri snahe prebehnúť Petra Sagana snažil pretiahnuť popri bariére, kde nebolo miesto a kolesom zavadil o kanál a svojím pádom poslal k zemi aj Johna Degenkolba a Bena Swifta.

Na druhej strane si ho veľa jeho tímových kolegov pochvaľovalo. Traduje sa dokonca, že niektorým sa za ich podporu odvďačil aj novým televízorom, hodinkami a pod. Cavendish zavítal aj na Slovensko, keď jeho tamojší tím Omega Pharma-Quick Step absolvoval sústredenie vo výcvikovom stredisku Lešť.