Jeden menší tím, dva veľké príbehy Paríž-Roubaix 2019

Foto: twitter.com/Team Delko Marseille Provence

Tím Delko-Marseille Provence patrí medzi tie francúzske druhodivízne tímy, ktoré každý rok bojujú o divokú kartu na tie najvýznamnejšie preteky. Na najslávnejšie z nich, Tour de France, to síce zatiaľ nevychádza, no od roku 2016, kedy sa mužstvo stalo prokontinentálnym, ani raz nechýbalo na „Kráľovnej klasík“ a jedinom monumente vo Francúzsku. A práve na Paríž-Roubaix sa tím z najväčšieho prístavného mesta krajiny galského kohúta postaral už o dva veľké príbehy, z ktorých sa dokonca jeden zapísal do dejín 117-ročných pretekov nezmazateľným písmom.

Paríž-Roubaix 2019 prinieslo opäť prekrásne a strhujúce predstavenie tých najlepších klasikárov sveta. Na jeho scenári sa opäť výrazným spôsobom podieľal aj obhajca titulu a trojnásobný majster sveta zo Slovenska Peter Sagan. Po takmer 260 km sa však sa na ikonickom velodróme v Roubaix objavila len dvojica pretekárov – Nemec Nils Politt a Belgičan Philippe Gilbert. No a bol to práve 36-ročný belgický veterán, ktorý ku svojim trom monumentom pridal aj ten ďalší a pozdvihol nad hlavu cenu v podobe slávnej dláždenej kocky.

No aj keď „Peklo severu“ patrilo po zásluhe Gilbertovi vo farbách Deceunincku Quick-Step, ktorému chýba z monumentálnych víťazstiev už len to na Miláno-San Remo, pozornosť na seba strhlo aj duo Delko-Marseille Provence.

Minulý rok ho čakal uzavretý velodróm, tento raz najlepšia desiatka

Schválne, keď by sme sa vás ešte včera alebo pred rokom opýtali na meno niektorého z litovských cyklistov, vybavilo by sa vám nejaké? Pokiaľ by ste boli trochu znalejší, vybavili by sa vám možno tri. Najväčší z troch pobaltských štátov na cyklistickej mape totižto pred dlhými takmer dvadsiatimi rokmi výrazne zviditeľnil ako prvý Raimondas Rumšas. Najskôr piatym celkovým umiestnením na španielskej Vuelte, v roku 2002 dokonca tretím miestom na Tour de France, o rok 6. miestom na Giro d’Italia, ktoré mu však neskôr pre veľké dopingové previnenia škrtli. V súčasnej ére sa v profi pelotóne presadili aj ďalší dvaja Litovčania. Ignatas Konovalovas, ktorý vyhral v roku 2009 etapu na Gire a s ním aj Ramūnas Navardauskas, ktorý triumfoval taktiež na Gire, ale aj na slávnej Tour de France v roku 2014, keď počas rovinatej 19. etapy v Bergeracu prekvapil všetkých favoritov svojím únikom.

Po minulom ročníku Paríž-Roubaix však médiami  zarezonovalo aj ďalšie krkolomné meno, nebolo to však vtedy po žiadnom veľkom výsledku. Evaldas Šiškevičius sa totižto do našich pamätí vryl po nezlomnej vôli a veľkom príbehu, ktoré ho sprevádzali celou jeho jazdou na velodróm v Roubaix, na ktorý prišiel aj napriek tomu, že už bol po časovom limite.

Tento rok sa 30-ročný rodák z hlavného mesta Vilnius postavil na štart Paríž-Roubaix po piaty raz. A čuduj sa svetu, nebolo z toho tretie DNF, ani umiestnenie okolo 80. miesta, ktoré si pripísal pri účasti v roku 2016, ale umiestnenie v najlepšej desiatke. Skutočne, univerzálne ladený cyklista Delko-Marseille, ktorý má na svojom konte dve profesionálne víťazstvá na pretekoch nižšej kategórie Grand Prix de la Somme a etape Tour de Limousin z rokov 2012, preťal pásku medzi najlepšími – na 9. mieste so stratou 47 sekúnd na Gilberta, čo bol vôbec v ten deň najlepší výsledok cyklistu prokontinentálneho tímu.

„Som veľmi spokojný. Chcel by som poďakovať tímu a Kévinovi Rinaldovi (športový riaditeľ), ktorý odviedol obrovskú prácu, aby som na toto podujatie pricestoval vo forme. Chcel som ukázať, že mám po športovej stránke aj na viac. Asistenti na mňa popri ceste kričali a hnali ma vpred, Kévin bol v aute blázon. Zanechalo to vo mne skutočne stopu,“  vyjadril sa stručne Šiškevičius po dojazde.

Prvý cyklista tmavej pleti

Evaldas Šiškevičius bol hrdinom 116. ročníka „Pekla severu“. V 117. ročníku bol najpríjemnejším prekvapením, no akýmsi hrdinom sa stal jeho tímový spolujazdec, ktorý jeho minuloročný príbeh napodobnil, ale stal sa nielen hrdinom Roubaix a jeho fanúšikov, ale aj hrdinom mnohých Afričanov. Joseph Areruya z exotickej Rwandy síce tiež preteky oficiálne nedokončil, keďže prišiel viac ako polhodinu za Gilbertom, napriek tomu sa ale stal prvým cyklistom tmavej pleti, ktorý štartoval aj finišoval na monumente Paríž-Roubaix.

23-ročný Areruya mal dosiaľ skúsenosti s kockami najmä z najprestížnejších domácich pretekov Tour of Rwanda a ich etapy v okolí hlavného mesta Kigali (cez Mur de Kigali), ktoré ovládol v roku 2012. Paríž-Roubaix však je úplne iná káva a pred svojím historickým štartom si to uvedomoval aj on, hoci mal celkom iné a skromnejšie ambície ako všetci ostatní.

„Môj cieľ pre tento rok je finišovať v časovom limite a potom sa zlepšovať. Viem, že moja skúsenosť sa dostane na africký kontinent a dúfam, že mladí Rwandčania budú snívať o tom, aby ma napodobnili,“ povedal Joseph Areruya pred štartom.

 

Rwandského bojovníka a víťaza tohtoročného podujatia La Tropicale Amissa Bongo v Gabone na Paríž-Roubaix 2019 neobišiel ani pád. Na méte 101 km pred cieľom ho kamery zachytili, ako sa zberá zo zeme na štvorhviezdičkovom sektore z Haveluy do Wallers. Napokon sa ocitol medzi desiatimi jazdcami, ktorí nesplnili limit, ale najťažšie preteky svojej kariéry so cťou dokončil po boku svojho poľského kolegu Przemysława Kasperkiewicza.

„Dúfam, že si už teraz budú ľudia z Európy myslieť, že čierny Afričan môže ísť Paríž-Roubaix. Teraz vedia, že sa môžeme zúčastniť týchto pretekov,“ povedal Areruya pre portál VeloNews. No a svoje historické účinkovanie zavŕšil konštatovaním: „Možno môžeme mať nasledujúci rok ďalšieho čierneho Afričana na Paríž-Roubaix.“