Giro d'Italia 1984, jeden z najkontroverznejších ročníkov

Foto: cyclist.co.uk

Konšpirátori všetkých zemí spojte sa. Ako inak by sme mohli začať opis 67. ročníka talianskej Grand Tour. Ružový dres sa v ňom prezliekal len štyrikrát a aj to len v prospech dvoch cyklistov, ktorými  boli domáci Francesco Moser a Francúz Laurent Fignon. Hoci napokon triumfoval rodák z Giova, dvojnásobný víťaz Tour de France Fignon si pred domácimi organizátormi servítku pred ústa nedával: „Uistili sa, že prehrám.“

Rok 1984 na Giro d’Italia je považovaný za jeden z najkontroverznejších pre obvinenia z toho, že organizátori pretekov robili počas celých pretekov všemožne všetko pre to, aby zabezpečili to, že vyhrá skôr Francesco Moser než jeho o deväť rokov mladší francúzsky protivník Laurent Fignon.

V spomínanom roku sa totižto kariéra Mosera pomaly a isto chýlila ku koncu, ale nikdy sa mu najväčšie domáce preteky vyhrať nepodarilo. V rokoch 1977 a 1979 síce skončil na druhom mieste a v roku 1978 tretí, ale s horami vždy zápasil. Aj preto v roku 1984 organizátor pretekov Vincenzo Torriani navrhol menej kopcovitú trasu, ako bolo zvykom.

Moser si na seba navliekol Maglia Rosa ako vôbec prvý muž v pretekoch. Vďačil za to víťazstvu v krátkom 5 km dlhom prológu ulicami mesta Lucca. Avšak na ďalší deň prišla 55 km dlhá tímová časovka, ktorú ovládol Fignonov tím Renault a prezliekalo sa tak po prvý raz.

Rodák z Paríža si následne ružový dres udržal do šiesteho dňa, v ktorom doplatil na nedostatočný príjem energie a vedenie v etape, vedúcej na Block Haus, si opäť prinavrátil Moser. A že túto líderskú pozíciu zastával naozaj dlho – až do 20. etapy. S ňou prišli krušné chvíle v podobe posledných dní v Alpách. Devätnásta etapa finišovala na kopci Selva di Val Gardena a Fignon sa v nej od Mosera odpútal a vytvoril si navyše slušný náskok. Ten mohol byť v cieli ešte vyšší, nanešťastie, cyklista s konským copíkom sa musel pasovať s technickými problémami. Zástupcovia pretekov navyše nepovolili jeho tímovému vozidlu prístup k úniku, a tak napokon nemohol získať toľko času, v koľko dúfal.

Pre Francúza však boli pripravené ešte frustrujúcejšie momenty. Jeden z nich ešte v predchádzajúcej 18. etape, v ktorej mal pelotón navštíviť Stelvio. Ešte pred týmto dňom prichádzali správy, že hoci je prechod týmto ikonickým stúpaním pokrytý snehom, do dňa D bude vyčistený.  Po sedemnástej etape však prišlo vyjadrenie, že Stelvio bude neprechodné. To však nie je všetko.  Existujú totižto fotografie, ktoré dokazujú, že by bolo jednoduché Stelvio vyčistiť, zatiaľ čo Torriani tvrdil opak. Podľa ďalšej verzie odmietol povoliť na Gire predchod Stelviom úradný pracovník z Trenta (Moserovho rodiska). Kde je však pravda, to sa už dnes asi len ťažko dozvieme, isté však je, že Fignon prišiel o jednu z možností získať na Mosera ďalší cenný čas.

Ako náhrada tak poslúžili stúpania Tonale a Palade Passes. Fignon sa pokúsil odpútať na Tonale, ale nemohol. Neskôr sa síce od Mosera dištancoval, ten však potvrdil skvelé zjazdárske schopnosti a pred druhým menovaným stúpaním bol späť. Vo Francúzovi po etape vzplanuli vášne. Jeho riaditeľ Cyrille Guimard povedal, že Moser bol tlačení ako divákmi, tak aj kolegami, a keď bol odtrhnutý, mal možnosť nasledovať vozidlá, aby sa vrátil späť. Moser priamo obvinenia nepoprel, k žiadnej úprave jeho výsledku však nedošlo. To Fignon penalizáciu dostal. Vo svojej autobiografii Boli sme mladí a bezstarostní  píše: „Zástupy tifosi lemovali stúpania, aby ho tlačili hore. Rozhodcovia pomohli aj tým, že mne udelili 20-sekundovú penalizáciu za to, že som jedol mimo povolenej zóny.“ Mnohí skeptici prízvukovali, že na tejto etape niečo smrdí. Predsa len to bolo ťažká horská etapa, v ktorej až 46 cyklistov skončilo päť sekúnd za jej víťazom Brunom Lealim.

Dvadsiata etapa so stúpaniami Campolongo, Pordoi, Sella, Gardena, už bola pre vrchárov poslednou šancou. Trasa dlhá 169 km však nebola vyslovene horská, pretože tieto ťažké stúpania boli klasikárskeho rázu a dávali dobrým zjazdárom šance pred každým ďalším kopcom získať s čelom znova kontakt. Laurent Fignon zaútočil na Pordoi a už ho nikto nechytil. Do cieľa v Arrabe prišiel s 2 minútami a 19 sekundami pred ôsmym Francescom Moserom. Opäť sa ujal vedenia, o minútu a 31 sekúnd.

Nasledoval už len záverečný deň – 42 km dlhá individuálna časovka zo Soave do Verony. Moser bol favoritom, keďže už vyhral prológ a taktiež 15. etapu, ktorou bola 38 km dlhá jazda proti chronometru z Certosy di Pavia do Milána. Napriek defektu domáci miláčik na svojom aerodynamickom bicykli z hodinového rekordu Fignona hravo porazil. Francesco Moser triumfoval vo famóznom čase 49 minút a 26 sekúnd o 2 minúty a 24 sekúnd pred druhým Fignonom a až o 4 minúty a 26 sekúnd pred tretím Morenom Argentinom. O neuveriteľnom spôsobe, akým si zabezpečil svoj prvý a jediný ružový dres, hovorí aj údaj 50,977 km/h – vtedy najrýchlejšia časovka na trať dlhšiu ako 20 kilometrov.

Ani toto prvenstvo však nezostalo nespochybnené. Neskôr sa tvrdilo, že televízny vrtuľník letel pri časovke pred Fignonom, vytvárajúc mu protivietor, zatiaľ čo Moserovi letel za chrbtom. Sám Fignon historikovi menom Les Woodland neskôr povedal: „Pri časovke stačí vytiahnuť pásky z televízora a uvidíte sami. Je to veľmi jasné. Televízny vrtuľník lietal tesne za ním. Môžete to vidieť na obrázkoch. Všetky sú z tesnej výšky za ním, takže vrtule vrtuľníka ho poháňali ďalej. Potom sa pozrite na obrázky mňa, všetky sú brané predo mnou, takže zatiaľ čo vrtuľník poháňal Mosera vpred, mňa tlačil vzad.“ Fignon neskôr povedal aj to, že u neho turbulencie z vrtuľníka takmer spôsobili niekoľko pádov. Navyše, Moser išiel časovku podivne, držal sa v strede cesty, dokonca aj v zákrutách, kde si všetci profesionálni cyklisti úsek čo najviac skracujú.

Taktiež Moser zareagoval: „Počúvajte, vrtuľník jednoducho nemohol letieť tak nízko. Muselo by to byť tesne nad našimi hlavami, aby to vytvorilo nejaké rozdieli. Tento príbeh je tak hlúpy, pretože je jednoducho nemožný.“

No a Laurent Fignon na adresu celého Gira 1984 posledný raz: „Vedeli, že som schopný vyhrať Giro a zaslúžili sa o to, aby som prehral. Vedeli, že Moser ma nemôže nasledovať. Bol ťahaný celý čas a nikdy nebol penalizovaný. Ja som dostal penalizácie. Každý dostal penalizácie, ale nie on.“

Nech je pravda kdekoľvek, taliansky pretekár by bol v skúške časom predsa len zdatnejší. O jednom jedinom víťazstve Francesca Mosera na Grand Tour rozhodlo 88 sekúnd, keď už dnes nebohý Laurent Fignon sa vo víťaznom svetle vrátil v roku 1989.