Col de Turini - najvzrušujúcejšia cesta planéty?

Foto: cafeducycliste.com

Krajina: Francúzsko
Dĺžka: 24 km (Sospel)         15,3 km (Lantosque)
Priemer: 5,2 %                     7,4 %
Prevýšenie: 1250 m            1105 m
Strava segment                  Strava segment

Najvyššie pobrežné stúpanie na juhu Francúzskych Álp poznajú najmä motoristickí nadšenci. Jeho úzkou cestou a ostrými zákrutami totižto zvykne prechádzať časť z Rallye Monte Carlo WRC, rýchlostná skúška, ktorá sa stala slávnou vďaka nočnej etape s prezývkou Noc dlhých ohňov.  Col de Turini je už o niečo menej známe cyklistickej obci. Prekrásnym horským priesmykom síce v histórii prechádzali tri etapy Tour de France, avšak bolo tomu tak ešte v minulom storočí. Svoju zašlú slávu v cyklistickom športe však onedlho obnoví , keď svetový pelotón premiérovo privíta na Pretekoch vychádzajúceho slnka Paríž – Nice.

Horský priesmyk Turini sa nachádza v deparmente Alpes-Maritimes (v preklade Prímorské Alpy), necelých 50 km severne od jedného z hlavných centier Azúrového pobrežia – Nice. 34 úzkych serpentín a scenéria, z ktorej vám padne sánka, z neho robia jednu z najzaujímavejších a najdrsnejších ciest v Európe pre motorové vozidlá. Pre cyklistov je rovnako tak nevyspytateľná. Husté lesy Col de Turini sú totižto dôkazom nepredvídateľného počasia, ktoré tu väčšinou panuje. Jeho vrchol sa nachádza vo výške 1604 m n. m.  neďaleko od neho je stále vidieť more. Teplý a vlhký vzduch z neho potom vo vnútrozemí často pohostí  prudkými zrážkami aj svahy Turini.

Výnimočnosť tohto francúzskeho stúpania tkvie aj v tom, že na jeho vrchol vedú tri cesty. Z nich každá jedna má svoje čaro. Prvá trasa sa vinie od západu, a to severne od malebnej obce Lantosque. Ide o neúprosné vyše 15 km dlhé stúpanie na dosť konzistentných gradientoch predovšetkým v zalesnenom teréne. Pozdĺž cesty však ponúka  dostatok úžasných výhľadov.

Stredná trasa z L’Escarène sama osebe ponúka niekoľko možností: cesta sa rozvetvuje po dedinke Lucéram, jedna možnosť potom prekonáva Col Saint Roch, a ako už názov naznačuje, neplodnú krajinku pokrytú bridlicou; druhá možnosť prechádza cez jednu z najviac prepracovanejších ciest v regióne so sériou krátkych 180° serpentín. Obidve cesty sa spájajú na približne 1300 metrov, kým nás v ďalšej sérii nepredvídateľných zákrut nenasmerujú priamo na Col. Juhovýchodná trasa z obce Sospel je potom najdlhšou a pochopiteľne disponuje aj najväčším výškovým prevýšením. Zo Sospelu však k samotnému stúpaniu vedie najskôr jemný zostup. Gradienty stúpania síce nepredstavujú nič závratné, no dĺžka 25 km a počet 1250 nastúpaných výškových metrov sa rovná výstupu na Col du Galibier.

Početnosť trás pochopiteľne poukazuje na vyšší význam priesmyku, význam, ktorý však ostal pochovaní v histórii… pozostatky z neho sa však dajú nájsť na mieste ešte vyššom . A tak ak raz dosiahnete vrcholu Col de Turini, nemusíte sa okamžite otočiť. Trochu nezvyčajne pre alpský priesmyk, Turini totižto nie je najvyššie položenou cestou naokolo. Po ceste ďalej totižto narazíte na malé lyžiarske stredisko a ešte vyššie po 17 km dlhom okruhu a extra porcii 425 metroch stúpania na Masív l’Authion.  Ten so sériou viacerých prepojených vrcholkov kulminuje vo výške 2082 metrov, pričom v minulosti mal dôležitý strategický význam. Nielen po napoleonských vojnách, ale aj po druhej svetovej vojne sa tu zachovali pozostatky troch pevností s udivujúcimi výhľadmi.

Profesionálny pelotón na Col de Turini

Hoci je jeho scenéria podmanivá a nemá ani najhoršiu lokalizáciu, na najslávnejších pretekoch sveta sa toto stúpanie objavilo len trikrát, a aj to priadne dávno. Vo všetkých prípadoch bolo súčasťou priebehu pretekov ako klasifikovaná jednotka. Najskôr v 12. etape ročníku 1948 sa na jeho vrchole ako prvý ukázal a následne aj v Cannes zvíťazil vedúci muž pretekov Louison Bobet. O dva roky na to bolo Turini súčasťou len 96 km dlhej 16. etapy s cieľom v Nice. Ako prvý sa na jeho vrchol dostal Jean Robic. Do cieľa však doputoval ako štvrtý muž  s rovnakým časom ako víťaz v žltom Ferdy Kübler. Dlhých 22 rokov nebolo potom o Col de Turini na Tour de France počuť. Objavilo sa zase raz až v ročníku 1973. V ňom sa so štyrmi ďalšími kopcami ocitol tento kopec súčasťou maratónskej 234,5 km dlhej deviatej etapy z Embrunu tiež do Nice. Z prvenstva na vrchole i v etape sa vtedy tešil Španiel Vicente López Carril.

Odvtedy sa pre niektorých ľudí a predovšetkým milovníkov rýchlej jazdy na automobile najvzrušujúcejšia cesta planéty na cyklistickej mape významných pretekov neukázala. Zmeniť sa to rozhodli na 77. ročníku prestížnych pretekov Paríž – Nice 2019, ktoré sa budú konať od 10. do 17. marca. Priesmyk Turini sa v nich objaví ako cieľová a možno tak aj rozhodujúca destinácia predposlednej 181,5 km dlhej etapy z Nice.