Česká a slovenská stopa na pretekoch Vuelta a España

Foto: livestreaming.cz

Za posledné dva ročníky španielskej Vuelty sme si už prakticky zvykli, že jej štartová listina je na slovenských a českých reprezentantov chudobná. Po tom, čo minulý rok do poslednej Grand Tour  sezóny zasiahol už exprofesionál Michael Kolář, sa tento rok účasť o slovenského zástupcu v podaní Petra Sagana rozrástla aj o Jana Hirta. V histórii však náročný a slnkom zaliaty terén Pyrenejského polostrova okúsilo viacero česko-slovenských zástupcov. Poďme si preto na ich predstavenia zaspomínať.

Slováci

Možno by ste ani netušili, no prvým Slovákom na španielskej Grand Tour bol v roku 1991 v jej 46. ročníku Peter Privara, ktorý ju nedokončil. Ďalším, ktorý si vyskúšal španielske cesty, bol až v roku 2005 Matej Jurčo. Ani on sa však do Madridu nepozrel, pretože po 16. etape odstúpil. Keďže však vtedy mal len 21 rokov, bolo jasné, že jeho príležitosť ešte príde. Aj keď bez výrazného úspechu, prišla v rokoch 2007 a 2008, keď obsadil 133. a následne 81. miesto. Svoju anabázu na Vuelte zakončil najlepším etapovým výsledkom, keď cieľovú pásku v Madride preťal na 16. mieste za hviezdnym Erikom Zabelom.

Rok 2008 už bol rokom, kedy Vuelta spoznala a výrazne si zapamätala priezvisko Velits. Ako prvý debutoval Martin, ktorý sa na najznámejších španielskych etapových pretekoch predstavil celkom sedemkrát. Vo svojej výsledkovej štatistike ťažil predovšetkým z dokonalej práce kolegov v tímových časovkách. Po individuálnej stránke dosiahol najväčší – pódiový úspech v roku 2010, keď v 15. etape zo Solares do Lagos de Covadonga skončil tretí.* Najlepšie umiestnenie v celkovej klasifikácii zaznamenal hneď pri debute, keď bol 73. Peter Velits začal mútiť vody, alebo skôr cesty Španielska, prvýkrát a hneď najvýraznejšie v roku 2010. Spoločne s bratom v tíme HTC-Columbia zažiarili už pri úvodnej 13 km dlhej tímovej časovke v meste Sevilla. Vďaka nej si dokonca ako prví Slováci na Grand Tour obliekli špeciálne dresy. Peťo zelený (bodovacia klasifikácia) a Martin biely (kombinovaná klasifikácia). Potom prišla 17. etapa a Peter Velits si podmanil celý cyklistický svet svojím víťazstvom v individuálnej časovke. V nej na neho nestačili Denis Menchov ani Fabian Cancellara. Predvádzal vynikajúce a stabilné výkony. To sa napokon odzrkadlilo aj v celkovom hodnotení, keď skončil tretí. Potom sa už na Vuelte predstavil len raz. V roku 2015 pri jej 70. jubileu vo farbách BMC Racing opäť prispel k triumfu v úvodnej tímovej časovke v Marbelle, zo svojej poslednej Grand Tour však odstúpil dobrovoľne po 17. etape.

Samostatnú kapitolu na Vuelte napísala aj najväčšia slovenská či cyklistická superstar posledných rokov a trojnásobný majster sveta Peter Sagan. Pri svojej prvej účasti v roku 2011 tu vyhral tri etapy, vrátane tej najpompéznejšej s dojazdom v Madride. V roku 2015 pridal do svojej zbierky ďalší triumf v 3. etape do Málagy, na ktoré následne nadviazal druhým a tretím miestom. Veľkým favoritom bol aj v 9. etape, keď sa 10 km pred rovinatým dojazdom v Murcii držal v pelotóne, ale nasledoval incident s neutrálnou motorkou. Pri kolízii s ňou neskrýval obrovský hnev, veď prišiel nielen o možnosť bojovať o víťazstvo, ale do cieľa prišiel s päťminútovou stratou a z pretekov bol kvôli zraneniam nútený odstúpiť. O necelý mesiac si už však po prvý raz obliekol dúhový dres majstra sveta v Richmonde…

V aktuálnom roku 2018 skúša Sagan svoje šťastie na Vuelte opäť. Ako však vieme, prípravu na majstrovstvá sveta mu sťažujú dozvuky z pádu na Tour de France. Aj preto si dosiaľ na etapové prvenstvo nesiahol a skončil trikrát druhý.


*
Po usvedčení prvého Carlosa Barredu z dopingu v roku 2012 mu však v dnešnej výsledkovej listine patrí druhé miesto. 

Česi

Prví českí zástupcovia okúsili chuť Vuelty v ročníku rozdelenia republík 1993. Boli nimi odchovanec už neexistujúcej Lokomotivy Kladno Luboš Lom v drese Navigare-Blue Storm (dnes Bardiani-CSF) a Jozef Regec v drese Varta – Elk – No. Lom známy jedným z najdlhších sólo únikov v profesionálnej cyklistike, ktorý predviedol na klasike Paríž-Roubaix v roku 1994, zaznamenal v druhej etape výborné štvrté miesto. Ôsmu etapu do Albacete však už nedokázal dokončiť. Podobný osud postihol aj Regeca, desiateho muža z OH 1988 (dosiaľ najlepší výsledok českého alebo slovenského cyklistu), ktorý však nenastúpil už do štvrtej etapy.

Dosiaľ najlepší dojem na španielskych cestách ale zanechal ďalší účastník Vuelty – hoci z Trenčína, ale s českým občianstvom Ján Svorada. V premiérovom ročníku 1997 vyhral vtedy najlepší česko-slovenský šprintér tri etapy. Pridal k tomu dve druhé, dve tretie miesta a skončil aj druhý v bodovacej súťaži (opanoval ju vynikajúci francúzsky univerzál Laurent Jalabert). Potom na Vueltu nastúpil ešte päťkrát, ale už ani raz si na etapový vavrín nesiahol.

V roku 1998 sa na Vuelte ukázal aj jeden z budúcich domestikov Lancea Armstronga. Pavel Padrnos preteky tiež nedokončil. Rok 1999 už bol opäť len so Svoradom, ale pri prelome milénií sme na štartovej listine videli aj Jana Hrušku, jediného Čecha či Slováka, ktorý si obliekol dres pre vedúceho jazdca na niektorej z Grand Tours (Giro d’Italia 2000) Ten neskôr na španielsku Grand Tour zavítal ešte trikrát, ale 75. pozíciu v celkovom poradí už nevylepšil.

O rok neskôr sa k Padrnosovi pridal ďalší debutant, a to Tomáš Konečný. No a bol to debut ako hrom, pretože momentálne 44-ročný rodák z Olomouce vtedy zvíťazil v hromadnom špurte 153 km dlhej 16. etapy z Alcoy do Murcie a v celkovom poradí ukončil Vueltu v drese Domo-Farm Frites na 12. mieste, čo bolo dokonca lepšie ako Richard Virenque.  Na Vuelte štartoval ešte v roku 2004, ale už ju nedokončil. V roku 2002 si pri Svoradovi a Hruškovi odkrútil premiéru výborný dráhar Milan Kadlec. Španielske dobrodružstvo však opustil po 11. etape a viac sa naň nevrátil.

V roku 2004 si španielsku Grand Tour po prvý a zároveň aj posledný raz vyskúšal René Andrle, aby v tíme Liberty Seguros obsadil konečné 110. miesto. Nasledujúce dva ročníky najslávnejších španielskych pretekov sa museli zaobísť bez českej účasti. Už v roku 2007 sa však na štart postavila česká vrchárska ikona súčasnosti Roman Kreuziger. Po konzistentných výkonoch obsadil konečné 21. miesto,  ktoré už pri svojich účastiach v rokoch 2009, 2010 a 2013 nenapodobnil. V roku 2008 sa na Vuelte nepredstavil žiadny z Čechov, ale rok na to už dvaja. Okrem Kreuzigera sa na štart postavil aj vynikajúci časovkár a horský cyklista František Raboň v tíme Columbia-HTC, aby pomáhal Andrému Greipelovi.

V roku 2012 si premiéru na španielskych cestách odkrútil ďalší súčasný velikán českej cyklistiky – Zdeněk Štybar, keď mu spoločnosť v tíme robil práve Raboň. Klasikár par excellence sa dočkal dosiaľ jediného víťazstva v tej nasledujúcej sezóne, keď si v siedmej etape poradil aj s majstrom sveta Philippom Gilbertom. Potom si už Vueltu vo svojom kalendári zvolil len raz, a to v roku 2016.

V ročníku 2013 sa na Vuelte ukázali aj Leopold König a Jan Bárta – obidvaja v prokontinetálnom tíme NetApp-Endura. König sa zaskvel hneď pri svojej prvej účasti na Grand Tour, keď triumfoval v náročnej 8. horskej etape a v celkovej klasifikácii obsadil doslova senzačné deviate miesto. Tým prekonal dosial najlepší výsledok českého cyklistu na Vuelta a España, ktorý do tej chvíle so svojím 12. miestom držal už spomínaný Tomáš Konečný.

V ďalších rokoch potom účasť českých jazdcov na poslednej Grand Tour upadla. Roky 2014 a 2015 boli bez nich, v roku 2016 boli prítomní Štybar s momentálne laborujúcim Königom, aby po minuloročnej odmlke v súčasnosti reprezentoval české farby len 27-ročný Jan Hirt v drese Astany.