Časovka časoviek – pocta legendám

Foto: Graham Watson

Slnečné popoludnie, 23. 7. 1989. Vo Versailles by to v iný víkend vyzeralo ako pri každom meste v blízkosti monumentálnej historickej pamiatky – preplnené zvedavými turistami. Nie však dnes. Dnes tu rozhodnú prevahu nemajú milovníci histórie, ktorí si chcú pozrieť bývalé sídlo francúzskych kráľov, ale milovníci cestnej cyklistiky. Francúzsku krajinu sužujú práve 40-stupňové horúčavy. To však nič nemení na tom, že 138 mužov dýchajúcich horký vzduch je pripravených vydať zo seba v tento deň všetko. Čaká ich posledná etapa Tour de France a s ňou prvá a posledná individuálna časovka vedúca do Paríža na slávnu ulicu Champs-Élysées, s dĺžkou len 24,5 kilometra.

Takmer celý svet vzhliada k tomuto miestu, ale kamery sa nesústredia na obhajcu titulu Pedra Delgada, ani ďalších sto tridsiatich piatich jazdcov, ale len na dvoch mužov. Ani s jedným z nich to v poslednom období nevyzeralo najlepšie, a predsa sú momentálne stredobodom cyklistického sveta a rozhodne sa medzi nimi o víťazovi najslávnejších cestných pretekov. Laurent FignonGreg LeMond.

Greg i Laurent mali obidvaja po 28 rokov a za sebou už úspešnú minulosť. Zatiaľ čo Greg bol majstrom sveta z roku 1983, o tri roky na to okúsil aj príchuť doviesť žltý dres do Paríža. Laurent bol na tom podobne – síce titul majstra nezískal, ale žltý dres rovno dvakrát v rokoch 1983 a 1984. Aj jeden aj druhý sa však museli pasovať s veľkými prekážkami. Zatiaľ čo sa LeMond po poľovníckej nehode, keď ho vlastný švagor takmer zastrelil, nemohol vrátiť späť do formy; Fignon dlho laboroval so zraneniami a z posledných štyroch ročníkov Tour dva vzdal a na jeden pre istotu ani nenastúpil. Mysleli si, že už sa blíži koniec, ale osud si pre nich pripravil iný program – doslova ich opäť spolu postavil na dosky, ktoré znamenajú cyklistický svet.

Jarná časť sezóny 1989 a tomu čo Laurent predvádzal, oči neverili. Najskôr ovládne klasiku Miláno–San Remo a neskôr si oblečie aj ružový dres z Giro d’Italia. Zato Greg bol stále stratený, na Gire stráca viac než hodinu a u ľudí mienku nezmení ani jeho druhé miesto z 53-kilometrovej časovky vo Florencii, v ktorej Fignonovi nadelí minútu. Aby toho nebolo málo, Laurent si trúfal aj na druhú Grand Tour – Tour de France. Jeho tímový riaditeľ však varoval: „Na Tour už bude Greg vo forme.“

Z kedysi tímových kolegov sa stali nezmieriteľní rivali. Ich tímy sa však kvalitatívne porovnať nedali. Fignon mal k dispozícii jeden z najsilnejších tímov Super U, kde pre neho pracovali všetci, kým LeMond po prestupe do priemerného belgického celku ADR vedel, že vo vysokých kopcoch to na Tour bude len a len na ňom.

Tour de France 1989 postupne aj kvôli horku opustilo 60 cyklistov. Ale aj tak sa stane v dejinách jednou z najväčších, vďaka dych berúcemu súboju dvoch velikánov. Za celé preteky ich totižto nebude deliť viac než 53 sekúnd.

Fignon nastupoval na úvodný prológ v Luxemburgu ako favorit, LeMond sa zas spoliehal na časovky – veď ešte nikdy s Fignonom (a aj to je obstojný časovkár) neprehral. Pod prológom sa ukrývala práve časovka. Necelých osem kilometrov zvládli obidvaja narovnako. Potom nasledovala časovka tímová a tú ovládlo zoskupenie SUPER U. Fignon sa dostal na tretiu priečku priebežného poradia a po prvýkrát do vedenia nad hlavným súperom – o celých 51 sekúnd. Lenže karta sa o 180 ° obrátila už v piatej etape a 73 km dlhej skúške časom do Rennes. Greg sa prezliekol do žltého, s piatimi sekundami na Laurenta. Etapa č. 10 a Superbagneres so slávnymi priesmykmi Tourmalet, AspinPeyresourde. Fignon sa vydriape na vrchol o sedem sekúnd pred Američanom a na pódiu sa opäť prezliekalo. Až do 15. etapy nič nezmenené, ale na rade bola ďalšia 39 km dlhá časovka do Orcières Merlette. Časovka, v ktorej bol na ťahu zase Američan a využil ju skvele – náskok 40 sekúnd. Hneď po nej boli na rade horské stúpania Vars, Izoard a dlhé klesanie do Briançonu. Fignon sa ocitol v úzkych a Greg, prezývaný LeMonster, navýšil svoje vedenie na 53 sekúnd. V etape č. 17 si na cyklistov brúsili zuby Galibier, Croix de Fer, L’Alpe d’Huez a pán režisér tejto nádhernej bitky znova úradoval. Francúz v serpentínach uháňal a do cieľa prišiel za Delgadom na treťom mieste 1:19 pred LeMondom – náskok 26 sekúnd. Tri etapy pred koncom pridá v Severných Alpách ešte ďalšie sekundy a jeho náskok tak už vyzeral veľmi sľubne.

Posledná etapa a časovka, v ktorej môže Greg LeMond ešte niečo spraviť meria len spomínaných 24,5 km a aj podľa odborníkov je to príliš málo, aby Laurentovi zobral 50 sekúnd. Opak je však pravdou.

Stále slnečno a do toho vietor do chrbta. Napätie pri vybudovanej rampe na západnej strane vyše 80-tisícového mesta Versailles stúpa. Svoju záverečnú púť dokončilo, alebo už aspoň započalo, 137 pretekárov. Dvaja sú ešte v rozmedzí dvojminútového intervalu pre štart na rade. Ešte skôr, počas čakania na svoju chvíľu, však vlastným chovaním najlepšie vystihnú svoju osobnosť. Sympatický a dobre vyzerajúci Američan je aj dnes otvorený a s kýmkoľvek sa rozpráva. To Laurant Fignon presný opak. Zjavom možno jeden z najobyčajnejších mužov, aký sa v pelotóne pohybovali a akého by ste si povedali, že stretnete denne pri nákupe, bol uzavretý. Niekto by povedal, že vyzerá ako arogantný frajer, on však bol len maximálne sústredený. No veril si, o tom niet pochýb. A to aj napriek tomu, že od 19. etapy ho trápili otlačeniny od sedla, kvôli ktorým nemohol ani pohodlne spávať. Pred časovkou dokonca navštívil LeMonda, aby mu sebaisto zablahoželal k druhému miestu. Verili mu aj Francúzi, a to dokonca natoľko, že reportéri L´Équipe už vopred chystajú titulku o francúzskom víťazovi Tour 1989.

Nadišla veľká chvíľa a blonďavému Francúzovi s konským chvostom na hlave sa začali odrátavať jeho dve minúty na poslednú duševnú prípravu. Greg sa v tom strmhlavo pustil z rampy proti chronometru na najťažšom prevode 55×12. Ešte pred tým však poprosí svoj tím: Nehovorte mi medzičasy. Pôjdem proste tak rýchlo, ako to moje telo dokáže a budem dúfať, že pred cieľom nevykrvácam.“ Fignon na druhej strane pravidelné hlásenia vyžaduje. Keď sa konečne dostane na cestu, aby na nej preukázal svoje umenie, v 10. kilometri zisťuje, že Američan odkrojil z jeho päťdesiat sekundového náskoku už 19 sekúnd – panikári. Keď sa nachádza na kilometri č. 18, z tímového vozidla začuje iba: „Ďalších 10!“ Laurent bojuje s veternými mlynmi a Greg je už v cieli. Predvádza najrýchlejšiu časovku (nad 10 km) až do prekonania Rohanom Denissom v roku 2015 a potvrdzujúc najlepšie svoju prezývku LeMonster, sa do cieľa prirúti s rýchlostným priemerom 54,54 km/h. Teraz mu zostáva len jediné, čakať. Francúzovi uteká čas. S každým šliapnutím do pedálov ako keby jeho žltá farba na drese bledla. Ale keď sa Fignon objaví na Champs-Élysées, ešte stále tam je. Aj keď len o dve sekundy. Greg LeMond prešiel cieľom v čase 26:57. Aby Laurent Fignon uhájil titul, musí dosiahnuť čas 27:47. Keď už je na dohľad, vyžmýka zo seba aj posledné sily. No márne státisíce očí časomieru hypnotizujú, stále beží – 27:4627:4727:48 – všetci okrem Fignona vedia, že je zle. Ten únavou a presvedčením, že vyhral padá na zem. Dlho sa však neteší a keď mu masér oznámi najhoršiu správu, slzy šťastia sa menia v bezmocné vzlykanie, aké zažil naposledy vo svojom detstve. Po 3527 kilometroch v nohách napokon o víťazovi Tour 1989 rozhodlo iba 8 sekúnd a v prepočte 82 metrov.

Treba však povedať, že súperom Fignona nebol iba LeMond sám, ale aj jeho technologické vybavenie. Laurent ho počas celej svojej kariéry znevažoval. Nielenže mal obyčajné riadidlá v tvare rohov (bullhorny), ale nemal ani prilbu. Zato Greg LeMond absolvoval so svojím tímom merania v aerodynamickom tuneli. Experti neskôr vypočítajú, že použitím triatlonových riadidiel získal na Fignona takmer minútu k dobru a zásluhou svojej aerodynamickej helmy ďalších 16 sekúnd. Fignon odmieta počúvať, že prehral kvôli svojmu copíku a radšej obviňuje tímového riaditeľa Guimarda: „Mal si naliehať, že tie jeho riadidlá sú proti pravidlám.“ Greg LeMond, ktorý bol doslova z epického víťazstva v siedmom nebi, si z diskusií o riadidlách ani iných záležitostiach ťažkú hlavu nerobil. Dokonca si svojimi vyjadreniami srdcia veľa Francúzov získal. „Laurent bol príliš sebavedomý. To ho zničilo. Ale v podstate sme vyhrali túto Tour obidvaja. Čo je to osem sekúnd?“

Fignon sa s LeMondom stretne na Tour opäť o rok. Prvý raz aj s cyklistami Sovietskeho zväzu a bývalej NDR. Laurenta opäť sužujú bolesti z chrbtice a už v 5. etape pochopí, že to nemá zmysel, končí. Pre Grega sa rysuje podobná situácia ako minulý rok. Tvrdošijne bojuje počas Tour najmä s Claudiom Chiappuccim, na ktorého pred 20. etapou a časovkou so štartom i cieľom pri Lac de Vassivière strácal 5 sekúnd. Svoju tretiu a poslednú Tour vyhrá o 2 minúty a 16 sekúnd. Potom prichádza nadvláda Miguela Induraina. Na Tour 1991 končí Greg až siedmy, o jedno miesto za Fignonom. Ešte dvakrát sa na Tour objaví, ale ani raz ju nedokončí. Bol síce vo forme, ale dopingová história Tour de France už začala písať inú EPOchu. Zisťuje to aj Laurent Fignon, ktorý sa v roku 1993 cíti skvele, ale v kopcoch už nestačí ani na šprintérov. Jubilejnú desiatu Tour, ktorej sa zúčastnil, nedokončí a bicykel zavesí na klinec.

LaurentGreg boli nezmieriteľnými rivalmi, ale v súkromí si najmä po skončení kariéry dobre rozumeli. LeMond sa venuje rybárčeniu a aj dnes je opäť na výslní, keď má na Eurosporte svoj vlastný program venujúci sa analyzovaniu Tour de France. Lauren Fignon po konci kariéry organizoval cyklistické preteky, najmä prestížne Paríž-Nice a venoval sa aj spolukomentovaniu na francúzskej televíznej stanici France 2. Neskôr musel vo svojom živote podstúpiť ešte jednu ťažkú skúšku časom. To keď mu vo veku 48 rokov diagnostikovali pokročilé štádium rakoviny pankreasu. Bojoval úporne, tak ako za mlada, ale ani to mu nestačilo. Opustil nás len ako 50-ročný v roku 2010, ale jeho legenda i legenda Grega LeMonda budú žiť večne.