5 dôvodov prečo Deceuninck Quick-Step dominuje na klasikách

Foto: twitter.com/deceuninck_qst

Deceuninck Quick-Step, suvérenne najúspešnejší tím minulej sezóny pokračuje aj tento rok v neuveriteľných klasikárskych výkonoch. Pred blížiacimi sa dláždenými klasikami to bude práve belgický celok, ktorý bude opäť najsledovanejší a budú sa snažiť rozšíriť svoju bohatú zbierku klasikárskych úspechov. Prečo sú ale jazdci belgického celku na klasikách takí silní? 

1. Tímová zostava a výber pretekárov

Kým väčšina tímov má tradične jedného hlavného lídra, celok Patricka Lefevera ide už dlhé roky vlastnou cestou a vo väčšine klasikárskych pretekov má k dispozícii vždy niekoľkých lídrov, na ktorých sa môže spoľahnúť. Zoberme si napríklad nedávno skončené Miláno-San Remo. V sedemčlennom tíme by sme mohli nájsť hneď päť potenciálnych lídrov, keď okrem víťazného Alaphilippa bol do špurtu pripravený Viviani a šancu uspieť by mali rozhodne aj Philippe Gilbert, Zdeněk Štybar, či Yves Lampaert.

Šírka zostavy belgického celku je priam neuveriteľná a vďačí za to fantastickému výberu pretekárov na každý typ pretekov. V minulej sezóne dosiahlo klasikárske víťazstvo až deväť rôznych pretekárov tímu Quick-Step Floors. Podobnému číslu sa žiadny iný tím na svete ani len nepriblížil. A to ešte mali zraneného Petra Vakoča, ktorý nebyť osudovej zrážky s kamiónom, bol by určite ešte silnejší a mohol priniesť do tímu ďalšie víťazstvá. V rovnakom trende pokračujú aj tento rok, keď na klasikách už dosiahli triumfy so štyrmi rôznymi cyklistami, a to sa ešte klasikárska sezóna ani poriadne nezačala.

Skvelú prácu v tíme odvádzajú okrem samotných cyklistov aj tréneri či športoví riaditelia, ktorí z každého jedného pretekára vedia dostať absolútne maximum. Spomínate si na famózne výkony Eliu Vivaniho spred roka 2017? Určite nie, pretože pokiaľ Viviani neprišiel do tímu Quick-Step Floors, bol len priemerným šprintérom, ktorý zbieral úspechy najmä na malých pretekoch a za osem rokov profesionálnej kariéry si pripísal len osem World Tour triumfov. Za posledné dva roky v belgickom tíme však získal až štrnásť World Tour víťazstiev a stal sa jedným z najlepších svetových šprintérov. To isté platí aj o Philippovi Gilbertovi, ktorý sa po roku 2012, kedy obliekal dúhový dres, v tíme BMC trápil a víťazstvá na pretekoch Okolo Luxemburska rozhodne neboli tým, čo legendárny klasikár očakával. Jeho prechod do nabitej zostavy Quick-Stepu sa javil mnohým odborníkom ako chybný ťah a čakalo sa, že Gilbert bude robiť na záver kariéry len domestika. Opak bol však pravdou a Gilbert sa vrátil späť na klasikárske výslnie.

2. Tímová taktika

Bez správnej taktiky by nemohli vyhrávať ani tí najtalentovanejší cyklisti a športoví riaditelia tímu Deceuninck Quick-Step to veľmi dobre vedia. Stratégia tímovej taktiky vyplýva predovšetkým z prvého bodu a síce z mimoriadne širokej zostavy. Typickým príkladom ukážkovej taktiky môžu byť napríklad preteky E3 Harelbeke z minulého roku. Niki Teprstra a Yves Lampaert naskočili do úniku a Peter Sagan na ich nástup nezareagoval ihneď. Keď sa snažil následne Sagan dostihnúť belgicko-holandskú dvojicu, okamžite sa za jeho zadné koleso zavesil Philippe Gilbert, ktorý nielen, že Saganovi nestriedal a mohol sa za ním v pohode viezť, ale ho aj poriadne znechutil, keď majster sveta napokon boj o víťazstvo vzdal a skončil vyše tri minúty za víťazným Teprstrom.

Tím Deceuninck Quick-Step si za to vyslúžil obrovskú vlnu kritiky od slovenských fanúšikov, ktorí sa neustále sťažujú, že jeho jazdci nechcú so Saganom spolupracovať. Quick-Step nespolupracuje so Saganom, pretože proste nemusí a o tom je práve cyklistika. Ak by aj Sagan vlani na E3 Harelbeke dostihol Lampaerta s Terpstrom, na zadnom kolese by mal stále kliešťa menom Gilbert, ktorý by ho v závere poľahky prešpurtoval. Fanúšikom sa to zdá ako neférový boj – všetci proti Saganovi, no pravdou je, že Peter Sagan nie je osamelý, aj on má pri sebe šesť spolujazdcov, podobne ako má aj Gilbert, Štybar… Aj keď je to veľké klišé, no je pravdou, že história sa nepýta akým spôsobom boli preteky vyhrané – víťazstvo je víťazstvo.

3. Jeden za všetkých, všetci za jedného 

Tretí dôvod plynule nadväzuje na ten druhý, pretože žiadna tímová taktika by nefungovala, ak by v tíme chýbala harmónia a každý pretekár by chcel ísť na seba. O to viac treba vyzdvihnúť tímový manažment, ktorý dokáže už dlhé roky vždy udržať viacerých kohútov na jednom smetisku. Zoberme si napríklad zostavu Quick-Stepu na severské klasiky – Štybar, Lampaert, Gilbert, výkonnostne mimoriadne vyrovnaná trojica, v ktorej by si každý mohol dupnúť a žiadať od tímu, aby mohol byť lídrom.

Gilbert je legenda svetovej cyklistiky, Štybar je trojnásobný majster sveta v cyklokrose a Lampaert je najmladší a zaslúži si šancu. Každý jeden má svoj dôvod, prečo by on mal byť tým vyvoleným. O ničom takom sa však v Quick-Stepe nehovorí, nerozmýšľa. A to si ešte pripomeňme rok 2017, kedy mali absolútny klasikársky dream-team a vyššie spomínanú trojicu doplnili ešte Boonen, Terpstra a Trentin. Aj vtedy to však fungovalo a belgický celok sa tak svojej cesty nevzdáva a pevne sa jej drží.

4. Slabá konkurencieschopnosť

Toto je dôvod o ktorom by sa dalo trochu polemizovať, jedno je však isté, v súčasnej cyklistike nie je žiadny pretekár, ktorý by na klasikách dominoval tak ako Fabian Cancellara, Tom Boonen či Johan Museeuw v nedávnej minulosti. Ak niekto môže ohroziť početnú výhodu belgického tímu čisto len individuálnou kvalitou, tak je to jedine Peter Sagan. Ak sa pozrieme na posledných päť ročníkov Okolo Flámska a Paríž-Roubaix, nájdeme až osem rôznych víťazov a viac ako jeden triumf si pripísali len Terpstra a Sagan. V roku 2017 dokázal vzdorovať veľkej presile Quick-Stepu Greg Van Avermaet, ale pri všetkej úcte k nemu, len ťažko už niekedy v kariére zopakuje podobnú sezónu. V súčasnom pelotóne tak nie je príliš individuálnej kvality, ktorá by bola schopná vzdorovať extrémne silnej belgickej zostave.

5. Peter Sagan

Áno, aj Peter Sagan “dopomohol” Quick-Stepu k nejednému klasikárskemu víťazstvu. Ako? Trojnásobný majster sveta je najlepším klasikárom na svete a uvedomuje si to každý jeden cyklista, ktorý sa proti nemu postaví na štart pretekov. Žiadny iný pretekár nevzbudzuje v pelotóne taký rešpekt, ba dokonca strach ako Sagan. A práve to pomohlo nejedenkrát zvíťaziť cyklistom tímu Quick-Step.

Môžeme si uviesť hneď niekoľko príkladov. Paríž-Roubaix 2014, na čele pretekov desaťčlenná skupina, vrátane Petra Sagana. Blížime sa na velodróm a všetci sú si vedomí, že Sagan je v špurte veľkou prekážkou. Niki Terpstra nemá v špurte najmenšiu šancu a vie, že musí niečo vymyslieť. Kým ostatní sledujú Sagana (a Degenkolba) z ničoho nič popred nich preletí Niki Terpstra, na ktorého by si v ten moment nikto nevsadil ani cent. O štyri roky neskôr sa na Okolo Flámska zopakoval v podstate identický scenár, Sagan opäť na čele, opäť stredobodom pozornosti a zase ušiel Terpstra, ktorého všetci podcenili.

Tento princíp by sa však mohol aplikovať aj na klasikárske víťazstvá iných tímov, kedy z pelotónu či vedúcej skupiny unikol nebezpečný cyklista, no jeho útok zostal nepovšimnutý a v momente, keď sa ho Peter Sagan snažil dostihnúť, spolupráce od súperov sa nedočkal.