10 najväčších sklamaní v roku 2018

Foto: Bettiniphoto

Už sme vám predstavili tie najväčšie objavy sezóny 2018. Tentokrát je čas na to, aby sme si zrekapitulovali hviezdnych cyklistov, od ktorých sme čakali rozhodne viac a ktorí by na uplynulú sezónu najradšej zabudli.

10. Romain Bardet

Skvelý francúzsky vrchár nepredvádzal v tejto sezóne vyslovene zlé výkony, mimoriadne nás bavil už na klasikách a epický výkon predviedol najmä na Strade Bianche. Z klasikárskej sezóny si však žiadnu výhru neodniesol, hoci bol v najlepšej desiatke na Valónskom šípe a takisto aj na Liège–Bastogne–Liège. Sklamanie však prišlo na etapových pretekoch, keď sa na Tirreno-Adriatico a Okolo Baskicka nedostal ani do najlepšej desiatky. Vrchol jeho sezóny tvorí tradične Tour de France, kde však bol až šiesty, čo bolo veľkým sklamaním, keďže minulý rok skončil na pódiu aj s víťaznou etapou. Sezónu zachránil striebornou medailou na majstrovstvách sveta a nebyť katastrofálnej francúzskej taktiky, mohol byť práve Bardet v dúhovom drese, keďže v poslednom kopci bol jasne silnejší ako Valverde. Sezónu ukončila francúzska hviezda s jedným jediným víťazstvom z pomerne neznámych francúzskych pretekov Classic de l’Ardèche Rhône Crussol.

9. Mikel Landa

Od špičkového baskického vrchára sme si toho sľubovali naozaj veľa, veď vlani vyhral etapu a vrchársky dres na Gire, vyhral preteky Vuelta a Burgos a hlavne sa skvele predviedol na Tour de France, kde ho od pódia delila len jedna sekunda, a to všetko dosiahol ako domestik. Tento rok už súťažil v novom tíme, kde bol pasovaný do role lídra tímu. Na jarných etapákoch sa síce dostal do najlepšej desiatky a vyhral etapu na Tirrene, rozhodne však svojím výkonom nenadchol. Na ardenských klasikách sa v podstate len zúčastnil, na Tour de France skončil siedmy, čo tiež nebolo zlé, ale čakali sme od neho viac. Smolne spadol na klasike San Sebastian a zúčastnil sa už len jesenných klasík, z ktorých ani jednu nedokončil.

8. Greg Van Avermaet

Najväčší rival Petra Sagana prežil vlani vysnívanú sezónu, keď bol absolútnym kráľom klasikárskej časti a pripísal si víťazstvo na klasike klasík Paríž-Roubaix. Tá tohtoročná mu nevyšla vôbec, na monumentoch síce skončil v najlepšej desiatke, inak však na klasikách vôbec nepôsobil tak sebavedome ako v minulosti. A keď si klasikár takých kvalít nepripíše ani jedno klasikárske víťazstvo, tak je to skutočne sklamanie. Belgičan vyhral v tejto sezóne len etapu v Ománe a celkovo preteky Tour of Yorkshire.

7. Adam Yates

V športoch, pri ktorých sa objavujú jednovaječné dvojičky býva zvykom, že nielen ich vzhľad, ale aj výsledky či športové výkony sú podobné, resp. rovnaké. A práve preto sa v tomto rebríčku objavuje Adam Yates. Bezpochyby oplýva rovnakým talentom ako jeho brat Simon, no keď si porovnáme výkony oboch bratov, tak Simon prekonal Adama naozaj výrazne. Treba však priznať, že Adam sa zranil na pretekoch Okolo Katalánska, no druhé miesto a víťazná etapa na Critérium de Dauphiné znamenali, že je na Tour de France dokonale pripravený. Všetko horšie ako prvá päťka by bolo sklamaním, no Yates absolútne vyhorel a neskončil ani v najlepšej dvadsiatke. Na Vuelte bol v podstate neviditeľný a spolu s bratom výrazne sklamali svojich fanúšikov aj na majstrovstvách sveta.

6. Ilnur Zakarin

Výkony najväčšieho talentu ruskej cyklistiky sú ako na hojdačke. Vlani si síce pripísal len jediné víťazstvo na domácom šampionáte v časovke, no Zakarin je prototypom Grand Tour pretekára a tam bol vlani jedným z najlepších, keď na Gire skončil piaty, na Vuelte dokonca tretí. Všetko tak naznačovalo, že o rok to rozbalí naplno na Tour de France. Deviate miesto síce nie je pri druhej účastí na Tour zlé, no okrem toho nepredviedol v sezóne absolútne nič a na Vuelte, kde vedel od začiatku, že nepôjde na celkové poradie totálne vyhorel a iba v dvoch etapách sa dostal do najlepšej desiatky.

5. Dylan Teuns

Belgický vrchár bol obrovským objavom minulej sezóny a takmer všade, kde sa objavil, tak tam zahviezdil. V tejto sezóne si sľubovali v tíme BMC od Teunsa ešte lepšie výsledky a jasným cieľom bolo minimálne pódium na jednej z ardenských klasík. Teuns však absolútne sklamal, keď sa nedostal ani do najlepšej desiatky. Hoci predvádzal mimoriadne vyrovnané výkony, nepripísal si žiadne víťazstvo, čo bolo oproti ôsmim z minulého roku naozaj sklamaním.

4. Rafal Majka

Hoci nie je Rafal Majka strojom na víťazstvá, už dlhé roky patrí medzi absolútnu vrchársku špičku a každoročne majú od neho vysoké očakávania nielen jeho tímoví šéfovia, ale aj fanúšikovia. Poliak vie skvele zájsť Grand Tour na celkový výsledok, ale vie aj vyhrávať etapy. Tento rok však prežil jednu z najhorších sezón vo svojej kariére, nepripísal si žiadne víťazstvo a hoci sa mu snaha nedá uprieť, nebol to ten Rafal, na ktorého sme boli v minulosti zvyknutí.

3. Caleb Ewan

Keď sa pred troma rokmi objavil drobnučký austrálsky rýchlik menom Caleb Ewan, všetci o ňom hovorili ako o novom Markovi Cavendishovi. Austrálsky šprintér má totiž takmer identický štýl ako Cav, pričom svoju malú postavu vie skrútiť do extrémne aerodynamickej pozície. Vlani si pripísal desať víťazstiev a práve tá tohtoročná sezóna mala byť tou, v ktorej sa zaradí medzi najlepších šprintérov sveta. To sa však nestalo, pričom na konci sezóny zasvietili na jeho konte len chabé 3 výhry, z toho len jedna World Tour. Od budúceho roku bude mať však omnoho lepšiu podporu a môže sa zaradiť medzi absolútne najlepších, potenciál na to rozhodne má.

2. Fabio Aru

Nový Vincenzo Nibali, aj tak kedysi prezývali talentovaného vrchára zo Sardínie. Odvtedy však uplynul nejaký ten čas a veterán a Fabiov učiteľ Vincenzo Nibali je stále lepší. V tejto sezóne nám ho bolo niekedy až ľúto a nevedno, kde sa stala chyba. Jeho výkony sa ani zďaleka nepriblížili tým z minulosti, veď Aru je víťazom Vuelty, na Gire bol druhý a tretí a na Tour de France piaty. Tento rok to bola v jeho podaní absolútna tragédia, vyhorel na Gire aj Vuelte a nijakému víťazstvu sa ani len nepriblížil, jeho najlepší výsledok je štvrté miesto v etape na Tirreno-Adriatico.

1. Marcel Kittel

Čo sa stalo s Marcelom Kittelom? Určite nie sme jediní, kto sa v tejto sezóne spýtal podobnú otázku. Nemecký rýchlik bol suverénnym šprintérskym kráľom posledných rokov a po dlhej dobe zosadil z trónu Marka Cavendisha. Minulý rok si pripísal skvelých 14 víťazstiev, z toho až 5 na Tour de France. Bolo jasné, že zopakovať takýto počin bude mimoriadne ťažké, no najlepší šprintér sveta si pripísal tragické dve víťazstvá, pričom v oboch prípadoch porazil len o centimetre Petra Sagana, ktorý nie je čistokrvným šprintérom. Marcel Kittel v roku 2018 bol len tieňom šprintérskeho monštra zo sezón minulých. Čiastočne za to zrejme môžu akési zdravotné problémy a čiastočne aj nesúlad s novým tímom, kde mal konflikt s jedným zo športových riaditeľov. Navyše Katusha-Alpecin nemá žiadny šprintérsky vlak, pričom je jasné, že je jedným z najslabších tímov a na Kittelove výsledky je vyslovene odkázaný. Snáď mu pomôže jediná výraznejšie posila, ktorým je belgický rýchlik Jens Debusschere.